ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
ľaľo ľaľa pl. N ľaľovia m. expr. ▶ nerozvážny al. nie dosť bystrý človek, hlupák (obyč. ako nadávka); syn. chmuľo, truľo: ty ľ.!; správa sa ako taký ľ.; ten ľ. tu už dávno mal byť; Ach, ja ľaľo... celkom som na to zabudol. [A. Chudoba]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
ľaľo p. hlupák
ľaľo, -a, mn. č. -ovia m. nár. expr. chumaj, blázon, sprosták: Ty ľaľo sprostý. (Urbk.)
(jeden) ľaľo; (bez) ľaľa; (k) ľaľovi; (vidím) ľaľa; (hej) ľaľo!; (o) ľaľovi; (s) ľaľom;
(traja) ľaľovia; (bez) ľaľov; (k) ľaľom; (vidím) ľaľov; (hej) ľaľovia!; (o) ľaľoch; (s) ľaľami;