ľaľo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, truľo, chmuľo, trpák (nadávka)
ľaľo ľaľa pl. N ľaľovia I ľaľami m.
ľaľo ľaľa pl. N ľaľovia m. expr. ▶ nerozvážny al. nie dosť bystrý človek, hlupák (obyč. ako nadávka); syn. chmuľo, truľo: ty ľ.!; správa sa ako taký ľ.; ten ľ. tu už dávno mal byť; Ach, ja ľaľo... celkom som na to zabudol. [A. Chudoba]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
ľaľo p. hlupák
ľaľo, -a, mn. č. -ovia m. nár. expr. chumaj, blázon, sprosták: Ty ľaľo sprostý. (Urbk.)
ľaľo i ľoľo m. 1. turč, gem, zlipt, zsl, zempl pejor. blázon, chumaj, ťuťmák: Ťi lolo sprosťí, naš si jé to dal! (Turčok REV); Ti lolo, musel si tam is? (Rochovce ROŽ); Vidiš, jako to je takému lolovi niéčo zverit! (Brezová p. Brad. MYJ); Tíh lalou sem ňevolaj! (Návojovce TOP); Jako si to vibaveu̯ ten otkaz, ti lalo! (Bobot BÁN); Ten náš pes je takí lalo, ani masso neste žrat (Lipová NZ); Vichovaľi z ňeho ľaľa (Prosné PB); ľaľo (Sučany MAR); lalo (Sliače RUŽ); ľaľo (Kačanov MCH) 2. ipeľ, novohr svadobný zabávač, figliar: Zuski treba družica, družba, starejší a ľoľo (Klenovec RS); Ľoľo dávau̯ páľeno, bou̯ pri sudoch, aj zabávau̯ (Ozdín LUČ); ľalisko m. zvel. expr. k 1: Takí starí lalisko už bi mohóv mad rozum! (Šípkové PIE)
ľoľo p. ľaľo