ľútostivý príd.
1. kt. ľahko podlieha ľútosti; svedčiaci o tom: ľ. človek; ľ. pohľad súcitný
2. vyjadrujúci ľútosť, žalostný: ľ. plač;
ľútostivo prísl.
ľútostivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
ľútostivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ ktorý ľahko podlieha ľútosti, súcitu, dojatiu, obyč. v súvislosti s nešťastím, utrpením a pod. iných, rozcitlivený; svedčiaci o tom; syn. súcitný: ľ. človek; ľ. pohľad; ľ. úsmev; mať ľútostivé srdce; je veľmi ľútostivá, hneď sa rozplače; tým ľútostivejším z nás vyhŕkli z očí slzy; Aká je to škoda, vzdychali v ľútostivom rozcítení staršie kolegyne, veď Evka by bola vynikajúcou ženou, vynikajúcou matkou. [J. Lenčo]; Niekde ani nemusela prosiť. Tí ľútostivejší dali vďačne, vedeli, že Hermína má malého chlapca sirotu. [L. Ťažký] 2. ▶ ktorý vyjadruje al. prejavuje ľútosť, zármutok, žiaľ a pod.; naplnený ľútosťou, bolesťou, žalostný, smutný, rozľútostený: ľ. ženský plač; ľútostivá rozlúčka s matkou; v jej slovách zaznel akýsi ľ. podtón; vydral sa mu ľ. vzdych; ľútostivé priznanie kajúcne; Do očú sa mi tlačia slzy, v krku mi navrela ľútostivá guča. [E. Borčin]
ľútostivý 1. ktorý ľahko podlieha pocitu ľútosti nad niečím; svedčiaci o takejto vlastnosti: chlapec bol veľmi ľútostivý, za všetko sa hneď rozplakal • súcitný • samaritánsky (prejavujúci súcit voči niekomu trpiacemu): matka má súcitné, samaritánske srdce • kniž. útrpný: pozrela sa na chorého útrpným pohľadom
2. vyjadrujúci ľútosť, smútok, žiaľ; naplnený ľútosťou, smútkom • ľútostný • rozľútostený • rozželený: byť ľútostný, rozľútostený, rozželený nad vlastným nešťastím • užialený • užalostený • bolestný • kniž.: bôľny • srdcelomný: vyprevádzal syna užialeným, užalosteným pohľadom; z hrdla sa mu vydral bolestný, bôľny, srdcelomný vzdych • zarmútený • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny: zarmútená tvár vdovy; dieťa spustilo žalostný, žalostivý, žiaľny nárek
súcitný 1. ktorý vie spolucítiť s iným; ktorý má pochopenie pre bolesť, nešťastie al. slabosť iných • milosrdný • samaritánsky: hľadať pomoc u súcitných, milosrdných, samaritánskych ľudí • mäkký • citlivý (op. tvrdý, necitlivý): spoliehal sa na porozumenie u svojej mäkkej, citlivej matky • ľútostivý (ktorý vie poľutovať iných, ktorý sa ľahko rozľútostí nad inými): ľútostivý človek • kniž. útrpný (Tatarka, Podjavorinská)
2. ktorý prezrádza citlivosť, ktorý vyjadruje citovú účasť s niekým (v nešťastí a pod.): očakával aspoň jedno súcitné slovo • milosrdný • samaritánsky • mäkký (op. tvrdý) • citlivý (op. necitlivý): mať milosrdné, samaritánske, mäkké, citlivé srdce • ľútostivý • zastaráv. účastný • kniž. zried. účastlivý (plný ľútosti, účasti): dívať sa na trpiaceho ľútostivým, účastným, účastlivým pohľadom • kniž. útrpný • zastar. sútrpný (vyjadrujúci účasť na utrpení druhého): útrpný, sútrpný výraz tváre • sústrastný (prejavujúci sústrasť): vyhýbala sa sústrastným gestám a objatiam príbuzných
1. ľahko podliehajúci ľútosti, majúci súcit s niekým, súcitný: ľ. človek; ľ-é srdce;
2. prejavujúci, vyjadrujúci ľútosť, súcit: ľ. hlas, ľ. pohľad, ľ-é oko;
3. veľmi smutný, žalostný, budiaci ľútosť: ľ. plač, ľ-á slza;
ľútostivo prísl. s ľútosťou, smutne, žalostne: ľ. sa dívať, ľ. plakať;
ľútostivosť, -ti ž.
litoscivý p. ľútostivý
ľútostivý príd. (ľitoscivi) 1. súcitný, citlivý: To je velmi lútosťivuo stvorenie (Bobrovec LM); Naša̋ suseda je barz lútostivá (Rochovce ROŽ); Ona je taká lútostivá, že hned plaše (Jelšava REV); Išla ho uhláďať, ona je velmi lútosťivá (Návojovce TOP); Bože ľitoscivi, ňedaj mi teľo cerpic! (Závadka SAB) 2. žalostný: ľutosťiví nárek (Valča MAR); ľútosťivo prísl. k 1, 2: Nehledz na mne tag lútoščivo! (Kameňany REV); Tag lútosťivo se prizeral na zdochnútiho zaja̋ška (Lubeník REV); Mlade bulo pri ňej žive a ľem tag ľutoscivo piśčilo (Kluknava GEL)
ľútostivý [lí-] príd 1. ľahko podliehajúci ľútosti, súcitný, milosrdný: pelikána, ptáka lítostivého (ASL 1603-04); Bože lýtostiwý (CC 1655); misericors: milosrdný, litostiwý (AP 1769); litostjwe srdce ma (CS 18. st) L. milostiwemu, litostiwemu a milosrdnemu panu grofovi (KRUŠETNICA 1776 LP) v oslovení feudálnej vrchnosti v písomnom styku 2. prejavujúci ľútosť, poľutovanie: aby okem milosrdnym, litostivym na nas pohlednuti račila (s. l. 17. st); bi z očuv jéj ňekolik litostiwích slzí ňevipadlo (BR 1785); nezdechá od prúdkosti litostiwég srdco mé (BlR 18. st) 3. budiaci ľútosť, žalostný: poslal sina sweho litostiwu obet (TC 1631); -e prísl k 1: aby litostiwegy s nimy gednal (ŠV 1675); aby na našu spustatilost litostive zhlednuti račili (KOSORÍN 17. st LP); miseranter: litostňe, litostiwe (KS 1763); k 3: dolenter: bolestňe, žalostňe, litostiwe (KS 1763)