šanta -y šánt obyč. mn. ž. hovor. samopašný kúsok, nezbeda, šibalstvo: robiť, vystrájať š-y
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
šanta p. samopaš
šanta, -y, obyč. v mn. č. šanty, šánt ž. hovor. nezbeda, samopaš, šibalstvo: robiť, stvárať, vystrájať, vyčíňať š-y; počuť detský krik a š-y
(jedna) šanta; (bez) šanty; (k) šante; (vidím) šantu; (hej) šanta!; (o) šante; (so) šantou;
(tri) šanty; (bez) šánt; (k) šantám; (vidím) šanty; (hej) šanty!; (o) šantách; (so) šantami;
šanta ž hluk, hurhaj, lomoz: kteriby ssantu robil na ulicy, pokutowan at gest d 6 ca 1697; (ženy) na chizu wissli a tam esstye weču ssantu robili, takže sa nazdali fatens, že zrutya chissku krupina 1722; vtom sa strhla velka povetrica a tito pani sa do Hrona vrhli a tam sa velka šanta stala, jako by tam vela koni ržalo p. ľupča 1732 cm; nočne ssanty po meste se prisne zakazugj, kdo toty statutum prestupil, zložj 1 fl poniky 18. st