Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

šľachetný príd. kt. má dobré charakterové vlastnosti; svedčiaci o tom; ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek; š. čin, úmysel;

pren. š-é srdce;

šľachetne prísl.;

šľachetnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šľachetný; šľachetne prísl.; šľachetnosť ‑i ‑í ž.

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


šľachetný ktorý má dobré charakterové vlastnosti, ktorý šíri dobro, cnosť; ktorý je hodnotný z hľadiska ľudskosti al. mravnosti; svedčiaci o šľachetnosti • ušľachtilýrýdzi: stretnúť šľachetného, ušľachtilého človeka; šľachetný, rýdzi charakterkniž. dobrotivýdobrý: dobrotivá tvár starého otca; šľachetná, dobrá ženacnostnýčnostnýkniž. bohumilý (majúci prednosti, obyč. v duchu kresťanskej morálky): cnostné, čnostné skutky; bohumilá charitaveľkorysýveľkodušný (ochotný nezištne pomôcť, schopný chápať, tolerovať): veľkorysý, veľkodušný mecenáš; dôverovala mu, pretože bol veľkorysý, veľkodušnýzastar. vysokomyseľný


veľkodušný vyznačujúci sa veľkosťou ducha; svedčiaci o tom (op. malicherný): veľkodušný človek; veľkodušný činkniž. veľkomyseľný: byť k niekomu veľkomyseľnýušľachtilýšľachetný (mravne hodnotný): ušľachtilí, šľachetní dobrodinciveľkorysý (chápajúci veci zo širokého hľadiska; ukazujúci túto vlastnosť; op. úzkoprsý): veľkorysý dar, plánkniž. generózny


vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šľachetný príd.

1. majúci dobré povahové a charakterové vlastnosti, ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek, š-í dobrodinci; pren. š-á duša, š-é srdce o človeku dobrých, ušľachtilých vlastností;

2. konaný z ušľachtilých, dobrých, čestných pohnútok, ušľachtilý: š. úmysel, cieľ, š-é predsavzatie, š. hnev; š-á zábava (Taj.);

3. zastar. urodzený, vznešený, šľachtický: Pomni, Stanko, že si zo šľachetnej krvi. (Vaj.)

4. neodb. šľachtený, výberový, čistý: š. kov, š-é osivá, š-á odroda zemiakov, š. vinič; prasiatko šľachetnej fajty (Skal.); kone šľachetnej krvi (Kuk.);

šľachetne prísl. k 1: zachovať sa š., správať sa š.;

šľachetnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho šľachetného

Morfologický analyzátor

šľachetný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) šľachetný; (bez) šľachetného; (k) šľachetnému; (vidím) šľachetného; (o) šľachetnom; (so) šľachetným;

(traja) šľachetní; (bez) šľachetných; (k) šľachetným; (vidím) šľachetných; (o) šľachetných; (so) šľachetnými;


(jeden) šľachetnejší; (bez) šľachetnejšieho; (k) šľachetnejšiemu; (vidím) šľachetnejšieho; (o) šľachetnejšom; (so) šľachetnejším;

(traja) šľachetnejší; (bez) šľachetnejších; (k) šľachetnejším; (vidím) šľachetnejších; (o) šľachetnejších; (so) šľachetnejšími;


(jeden) najšľachetnejší; (bez) najšľachetnejšieho; (k) najšľachetnejšiemu; (vidím) najšľachetnejšieho; (o) najšľachetnejšom; (s) najšľachetnejším;

(dvaja) najšľachetnejší; (bez) najšľachetnejších; (k) najšľachetnejším; (vidím) najšľachetnejších; (o) najšľachetnejších; (s) najšľachetnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) šľachetný; (bez) šľachetného; (k) šľachetnému; (vidím) šľachetný; (o) šľachetnom; (so) šľachetným;

(tri) šľachetné; (bez) šľachetných; (k) šľachetným; (vidím) šľachetné; (o) šľachetných; (so) šľachetnými;


(jeden) šľachetnejší; (bez) šľachetnejšieho; (k) šľachetnejšiemu; (vidím) šľachetnejší; (o) šľachetnejšom; (so) šľachetnejším;

(dva) šľachetnejšie; (bez) šľachetnejších; (k) šľachetnejším; (vidím) šľachetnejšie; (o) šľachetnejších; (so) šľachetnejšími;


(jeden) najšľachetnejší; (bez) najšľachetnejšieho; (k) najšľachetnejšiemu; (vidím) najšľachetnejší; (o) najšľachetnejšom; (s) najšľachetnejším;

(štyri) najšľachetnejšie; (bez) najšľachetnejších; (k) najšľachetnejším; (vidím) najšľachetnejšie; (o) najšľachetnejších; (s) najšľachetnejšími;


ženský rod

(jedna) šľachetná; (bez) šľachetnej; (k) šľachetnej; (vidím) šľachetnú; (o) šľachetnej; (so) šľachetnou;

(dve) šľachetné; (bez) šľachetných; (k) šľachetným; (vidím) šľachetné; (o) šľachetných; (so) šľachetnými;


(jedna) šľachetnejšia; (bez) šľachetnejšej; (k) šľachetnejšej; (vidím) šľachetnejšiu; (o) šľachetnejšej; (so) šľachetnejšou;

(štyri) šľachetnejšie; (bez) šľachetnejších; (k) šľachetnejším; (vidím) šľachetnejšie; (o) šľachetnejších; (so) šľachetnejšími;


(jedna) najšľachetnejšia; (bez) najšľachetnejšej; (k) najšľachetnejšej; (vidím) najšľachetnejšiu; (o) najšľachetnejšej; (s) najšľachetnejšou;

(dve) najšľachetnejšie; (bez) najšľachetnejších; (k) najšľachetnejším; (vidím) najšľachetnejšie; (o) najšľachetnejších; (s) najšľachetnejšími;


stredný rod

(jedno) šľachetné; (bez) šľachetného; (k) šľachetnému; (vidím) šľachetné; (o) šľachetnom; (so) šľachetným;

(dve) šľachetné; (bez) šľachetných; (k) šľachetným; (vidím) šľachetné; (o) šľachetných; (so) šľachetnými;


(jedno) šľachetnejšie; (bez) šľachetnejšieho; (k) šľachetnejšiemu; (vidím) šľachetnejšie; (o) šľachetnejšom; (so) šľachetnejším;

(štyri) šľachetnejšie; (bez) šľachetnejších; (k) šľachetnejším; (vidím) šľachetnejšie; (o) šľachetnejších; (so) šľachetnejšími;


(jedno) najšľachetnejšie; (bez) najšľachetnejšieho; (k) najšľachetnejšiemu; (vidím) najšľachetnejšie; (o) najšľachetnejšom; (s) najšľachetnejším;

(štyri) najšľachetnejšie; (bez) najšľachetnejších; (k) najšľachetnejším; (vidím) najšľachetnejšie; (o) najšľachetnejších; (s) najšľachetnejšími;

šľachetný [šle-] príd
1. (o človeku) počestný, ušľachtilý, čestný; urodzený, vznešený: W. M. znamo cžinime yako panuom sslechetnym a oppatrnym, že z wassieho mesta gedna poddana osoba, gmenem Osanna, kupila v nas od nassieho spolususeda wina devičany 1584; šlechetným rodičem nebýva víc milé nad díte zdarlivé, mravné, vtipné asl 1676; prygal sem k pomocy na grunt Walockych sslechetneho mladencze Matusse Fakacze turany 1678; matrona: pocestna, sslechetna panj ap 1769; (mladice) aby bilj slechetne, cistotne, netulawe káz 18. st
2. (o veci) dôstojný, vážený: národové, kteríž poškvrnili chrám tvuoj šlechetný, lid Boha neznající a nešlechetny rl 1571; kied nas P. Buch neporatuge a sslechetna stolicza, musime wssycko ochabit prešov 17. st; pren kazdy wyuczenec kreyczyrsky powinen bude towaryssum taczpohar daty, na ten spusob geden poctywy obed, wyna, co mohu wypit, k tomu pak cztnu, sslechetnu muziku ca 1669 lahodnú, peknú
3. mravný, čistý: (Bože) deg sslechetný žiwot mýti a bezpečnu cestu gýti; zložme staré činy, prýgmime žiwot giný, sslechetne mrawi a swaté ctnosti cc 1655;
-e prísl k 1: sslechetne, pokogne, pobožne a swatie žiwi bily bag 1585; Ondreg Kubran za celý čas se statečne a sslechetne sprawowal wz 1797;
-osť ž mravnosť, ušľachtilosť: krestanska wrchnost wedle sweho uradu wssecko to, co k zachowany dobreg obci, cnosty, poradku a sslechetnosty služi, pamatowaty a napomahaty ma modra 1644; tuž Marynku poruczym pani Bogaty Myhalcze do čzloweczenstwj, aby gy wedla a czwyčzyla we wssy sslechetnosti skalica 1660

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor