šaragľa, -le, obyč. v mn. č. šaragle, -lí i šalagre gier ž. nár. prívesok v podobe rebríka na zadnej al. prednej časti voza slúžiaci na uloženie krmiva pre záprah, rebrinka: brať seno zo š-í; sedieť na š-iach
šaragľa ž obyč. pl šaragle nem rebriny na seno, na voze, obyč. vzadu: y ssaragle k nemu (vozu) gsu l. ján 1683