Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

ošatiť dok. (za)obliecť, zaodiať, zaodieť: o. deti, o. sa na zimu; športové o-enie šatstvo


rozkošatiť sa dok. stať sa košatým, rozvetviť sa, rozkonáriť sa: duby sa r-li; r-ená lipa; r-ené umenie všestranne rozvinuté


šatiť nedok. starať sa o ošatenie, obliekať: š. rodinu, deti; dobre sa š.

lepšie je ho š. ako živiť veľmi veľa zje;

opak. šatievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ošatiť ‑í ‑ia dok.
rozkošatiť sa ‑í ‑ia dok.
šatiť ‑í ‑ia nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecťhovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinuzašatiť: na zimu treba deti zašatiťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


rozkošatiť sa rozrastenými vetvami sa stať košatým • rozvetviť sarozkonáriť sa: duby sa pekne rozkošatili, rozvetvilirozrásť sa: lipa sa rozrástla do šírkypoet. rozrameniť sa


rozrásť sa 1. rastom sa zväčšiť (obyč. do šírky) • rozšíriť savyrásťnarásť: korene sa rozrástli; všade vyrástla, narástla, rozšírila sa burinarozbujnieť sarozplieniť sazbujnieť (veľmi rýchlo sa rozrásť): ostrica sa rozbujnela, rozplienila; porast zbujnelrozvetviť sarozkošatiť sarozkonáriť sa (o strome): lipa sa rozkošatilaporozrastať sa (postupne)

2. nadobudnúť väčší rozsah • vzrásť: mesto sa rozrástlo, vzrástlovzmôcť sazväčšiť sarozšíriť sa: priemysel sa vzmohol; vývoz tovarov sa rozšírilzmohutnieťzosilnieťzmocnieťzosilniť sa (intenzívne sa rozrásť; nadobudnúť väčšiu silu): bolesť zosilnela; paľba zmocnelarozmnožiť sazmnožiť sarozhojniť sarozmôcť sa (rozrásť sa počtom): knižnice, kluby sa rozhojnilirozvetviť sarozkošatiť sakniž. rozkonáriť sa (zároveň sa rozrôzniť): literatúra sa rozvetvilarozplieniť sarozbujnieť sazbujnieť (o niečom negatívnom): prázdne frázy sa rozplienili; korupcia zbujnelaznásobiť sa (mnohonásobne sa rozrásť): výroba sa znásobilarozkysnúť sanakysnúť (rozrásť sa kysnutím): cesto sa rozkyslozried. rozrásť (F. Hečko)porozrastať sapovzrastať (postupne)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ošatiť, -í, -ia dok. (koho) postarať sa niekomu o odev, vystrojiť odevom, obliecť, zaodiať: o. detí; ošatenie chudobných (Jes.); ošatila, krmila ho ani grófa (Letz);

nedok. ošacovať2, -uje, -ujú

|| ošatiť sa


rozkošatiť sa, -í, -ia, zried. i rozkošatieť sa, -ie, -ejú dok. vetvami, korunou sa rozrásť do šírky, stať sa košatým, naširoko sa rozvetviť, rozkonáriť sa: lipa sa rozkošatila; Len ovocné stromy povyrástli, rozkošateli sa. (Min.); pren. Slovenská literatúra rozkošatila sa v zložitý útvar (Mráz) dosiahla veľký stupeň diferencovanosti, rozmanitosti, bohatosti, rozvinula sa. Želal mu, aby sa jeho život v novom domove rozkošatil (Zúb.) aby bol pestrý, mnohostranný.

|| rozkošatiť (čo) spôsobiť, aby sa niečo rozvetvilo, rozkonárilo, rozvetviť: Chcú udržať vinič pri zemi, rozkošatiť ho doširoka. (Heč.)


šatiť, -í, -ia nedok.

1. (koho) poskytovať, dávať niekomu šaty, obliekať: Chová ma, šatí ma (gazda) a ja roboty žiadnej. (Taj.) Tetka si narátala, že synovca šatila. (Heč.)

2. zastar. (koho) pristať, dobre padnúť niekomu (o šatách): Priliehajúce šaty šatili ju vkusne a elegantne. (Vaj.) Mala jednoduchú toaletu, ktorá ju veľmi dobre šatila. (Jégé);

opak. šatievať, -a, -ajú;

dok. k 1 ošatiť, zašatiť

|| šatiť sa (ako i čím) obliekať sa: solídne, prosto, jednoducho sa š., pekne, vkusne sa š.; š. sa módne, elegantne, koketne, výstredne; š. sa hodvábom, kožušinami;

opak. šatievať sa


zašatiť, -í, -ia dok. (koho) postarať sa niekomu o odev, vystrojiť odevom, obliecť, ošatiť: z. deti; A predsa som nie tak zašatená ako Anča. (Tim.)

|| zašatiť sa

1. zaopatriť sa, vystrojiť sa šatstvom, odevom, ošatiť sa: Dobre sa mu vodí, i zašatí sa. (Ráz.)

2. zried. obliecť sa: krásne, vábne zašatené dievčatá (Jégé)

Morfologický analyzátor

neošatiť dokonavé sloveso
(ja) neošatím VKdsa-; (ty) neošatíš VKdsb-; (on, ona, ono) neošatí VKdsc-; (my) neošatíme VKdpa-; (vy) neošatíte VKdpb-; (oni, ony) neošatia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neošatil VLdsam-; (ona) neošatila VLdsaf-; (ono) neošatilo VLdsan-; (oni, ony) neošatili VLdpah-;
(ty) neošať! VMdsb-; (my) neošaťme! VMdpa-; (vy) neošaťte! VMdpb-;
(nejako) neošatiac VHd-;

nerozkošatiť dokonavé sloveso
(ja) nerozkošatím VKdsa-; (ty) nerozkošatíš VKdsb-; (on, ona, ono) nerozkošatí VKdsc-; (my) nerozkošatíme VKdpa-; (vy) nerozkošatíte VKdpb-; (oni, ony) nerozkošatia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nerozkošatil VLdsam-; (ona) nerozkošatila VLdsaf-; (ono) nerozkošatilo VLdsan-; (oni, ony) nerozkošatili VLdpah-;
(ty) nerozkošať! VMdsb-; (my) nerozkošaťme! VMdpa-; (vy) nerozkošaťte! VMdpb-;
(nejako) nerozkošatiac VHd-;

nešatiť nedokonavé sloveso
(ja) nešatím VKesa-; (ty) nešatíš VKesb-; (on, ona, ono) nešatí VKesc-; (my) nešatíme VKepa-; (vy) nešatíte VKepb-; (oni, ony) nešatia VKepc-;

(ja som, ty si, on) nešatil VLesam-; (ona) nešatila VLesaf-; (ono) nešatilo VLesan-; (oni, ony) nešatili VLepah-;
(ty) nešať! VMesb-; (my) nešaťme! VMepa-; (vy) nešaťte! VMepb-;
(nejako) nešatiac VHe-;

ošatiť dokonavé sloveso
(ja) ošatím VKdsa+; (ty) ošatíš VKdsb+; (on, ona, ono) ošatí VKdsc+; (my) ošatíme VKdpa+; (vy) ošatíte VKdpb+; (oni, ony) ošatia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ošatil VLdsam+; (ona) ošatila VLdsaf+; (ono) ošatilo VLdsan+; (oni, ony) ošatili VLdpah+;
(ty) ošať! VMdsb+; (my) ošaťme! VMdpa+; (vy) ošaťte! VMdpb+;
(nejako) ošatiac VHd+;

rozkošatiť dokonavé sloveso
(ja) rozkošatím VKdsa+; (ty) rozkošatíš VKdsb+; (on, ona, ono) rozkošatí VKdsc+; (my) rozkošatíme VKdpa+; (vy) rozkošatíte VKdpb+; (oni, ony) rozkošatia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) rozkošatil VLdsam+; (ona) rozkošatila VLdsaf+; (ono) rozkošatilo VLdsan+; (oni, ony) rozkošatili VLdpah+;
(ty) rozkošať! VMdsb+; (my) rozkošaťme! VMdpa+; (vy) rozkošaťte! VMdpb+;
(nejako) rozkošatiac VHd+;

šatiť nedokonavé sloveso
(ja) šatím VKesa+; (ty) šatíš VKesb+; (on, ona, ono) šatí VKesc+; (my) šatíme VKepa+; (vy) šatíte VKepb+; (oni, ony) šatia VKepc+;

(ja som, ty si, on) šatil VLesam+; (ona) šatila VLesaf+; (ono) šatilo VLesan+; (oni, ony) šatili VLepah+;
(ty) šať! VMesb+; (my) šaťme! VMepa+; (vy) šaťte! VMepb+;
(nejako) šatiac VHe+;

šatiť ndk koho obliekať niekoho: ditky a sirotky moge wichowawat a ssatyt, k timze sedemdesaty gednemu zlatim na hore psani statek wyzdwyhla sem čachtice 1729; geho (dieťa) do plienok zawinowala, mila, satila, krmila le 1730; vestio: ssatjm grp 1771; nadherne sluzebnikow ste ssatily mik 18. st; pren duchowny pastjrowe magu se pilne učit, aby hluboke a tmawe tagemstwa z nowym a zretedlnym wyhladanym ssatily a prednassely slk 1766–80 vysvetľovali;
š. sa obliekať sa, zaodievať sa: tuž Marynku poruczym pani Bogaty Myhalcze, do czloweczenstwj, aby gy wedla a czwyczyla we wssy sslechetnosti, wssak aby se ssatila z sweho dilu domoweho a gynych duchodkuw skalica 1660; Brlas Matus bude powinnen kazdorocne interes legalny dolu klasti, z ktereho syroti satit se budu kalinovo 1793
o pansky, útratne sa š. nosiť drahé šaty, draho sa obliekať: basilice vestire: utratne, pansky se ssatiti wu 1750; hnedki urozenim panum chce biti rowny: pansky sa chowati, pansky sa ssatiti br 1785

ošaťiť ošaťiť pošaťiť pošaťiť šaťiť šaťiť zašaťiť zašaťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor