škoda1, -y, škôd ž.
1. hmotná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho, najmä majetku (zried. i tela); znehodnotenie nejakej veci: hmotná š., vojnové š-y; š. na majetku; š. na životoch, š. na zdraví; náhrada š-y; š. spôsobená živelnou pohromou, ohňom, suchom, mrazom; zapríčiniť, urobiť. spôsobiť š-u, nahradiť š-u; zachovať, zachrániť niečo od š-y; ľud. zabehnúť do š-y (o statku, hydine ap.) urobiť škodu na úrode;
2. nevýhoda, neprospech, ujma: robiť niečo na vlastnú š-u; byť na š-u niekomu, niečomu; hovor. narobiť viac š-y ako osohu o zlej, nesvedomitej práci, na ktorú sa dopláca; Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. (prísl.);
škodový príd. odb.: š-é zábrany, š-é poistenie
škoda2 (expr. i škoda, preškoda) vetná prísl.
1. (koho, čoho) vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niekým, nad niečím, nad zlým stavom niekoho al. niečoho: Aká je ho škoda. toho tvojho zurvalca. (Kuk.) Škoda každého vojaka. (Stod.) Škoda bolo každej chvíľky. (Urb.) Ej, škoda, preškoda tých dievčeniec, že nie sú doma. (Tim.)
2. (so spoj. že i bez spoj.) vyjadruje poľutovanie nad uskutočnením al. neuskutočnením nejakého deja: Škoda, že nejdete. (Kuk) Škoda. že nie som stolár. (Tomašč.) Škoda, zradca unikol. (Stod.) Škoda, preškoda, že mi ich nepovedal za celých posledných desať rokov. (Zgur.)
3. (s neurč.) vyjadruje, že je zbytočné. že sa neoplatí konať činnosť vyjadrenú neurčitkom; neoplatí sa, neoddá sa: Škoda rozísť sa dobrým ľuďom. (Vaj) Škoda piť čaj. (Žáry)