škrata, -y, škrát ž. expr.
1. nadávka mrzkej žene, zried. i mužovi, špata: Som taká škrata, že si nemôžem namýšľať. (Jégé); škrata s čľapatým nosom (Fel.); oslab. Mal dcéru, pekná škrata bola (Kuk.) bola pekné dievča.
2. nár. nepríjemnosť, neprístojnosť, neplecha: Za jeho hlásenia nestalo sa ešte nič, nedopustí, aby práve teraz nejaká škrata. (Podj.) Vybŕdnime z každej škraty. (Roy) Pritom je vždy dosť škraty, hrdlo vyschne. (Podj.)