špata, -y, špát ž. expr.
1. mrzký, škaredý al. protivný človek, ohava, škrata: Divím sa ti, že môžeš chodiť s takou špatou. (Al.) Ľudia vraveli, že to špata človek. (Kuk.)
2. ohyzdnosť, ošklivosť, škaredosť: On prístupný [je]: tme i svetlu, špate i kráse. (Dobš.) To je špata: klamať druhých. (Hviezd.)
● hovor. doriadiť sa na š-u, zbiť niekoho na š-u, schudnúť na š-u veľmi