šrot -u m.
1. nahrubo zomleté al. rozdrvené obilie, strukoviny ap. použ. ako krmivo: obilný, kukuričný š.; rozomlieť na š.
2. znehodnotené (kovové) predmety použ. ako surovina vo výr.: železný š., zber š-u, dať staré písomnosti do š-u;
šrotový príd.: š-á múka
šrot -u m. ‹n›
1. mlyn., poľn. rozdrvené zrno obilnín al. strukovín; piv. rozdrvený slad
2. poľn. krmivo z rozdrveného kŕmneho obilia, kostí, pokrutín a i.
3. hut. kovový odpad používaný ako prísada do hutníckych pochodov: zber kovového š-u;
šrotový príd.
odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky • odpadky: spaľovať odpad, odpadky • smeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smeti • odhodky (čo sa odhadzuje) • nedojedky (zvyšky z jedla) • kraj. oprsky (Švantner) • šrot (kovový odpad) • trieska (odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu): železné triesky • popolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia)
2. p. odtok
šrot 1. rozdrvené zrno obilnín al. strukovín používané ako krmivo: jačmenný, kukuričný šrot • tlč: sud s tlčou (Švantner)
2. p. odpad 1
šrot, -u m.
1. nahrubo zomleté al. rozdrvené obilie, strukoviny i iné rastlinné produkty slúžiace ako krmivo: obilný, kukuričný, sójový š.; strukovinový š.; rozomlieť jačmeň na š.;
2. znehodnotené predmety, obyč. kovové, používané ako surovina vo výrobe: železný, oceľový š.; zber š-u; nepredané zvyšky nákladu (kníh) sa dajú (idú) do š-u;
šrotový príd.: š-á múka v ktorej je primiešaný šrot; š. mlyn ktorý melie obilie, strukoviny ap. na šrot
(jeden) šrot; (bez) šrotu; (k) šrotu; (vidím) šrot; (hej) šrot!; (o) šrote; (so) šrotom;
(tri) šroty; (bez) šrotov; (k) šrotom; (vidím) šroty; (hej) šroty!; (o) šrotoch; (so) šrotmi;
šrot m nem nahrubo zomleté obilie: šrota gačmeneho meric 6 l. ján 1687; far: ssrot, múka fo 1737; taeniaceae: ssrot ks 1763; domássný mlinár tjmto časem žádneho zysku ze ssrotuw nema hybe 1789 P atpn Matyas Ssroth p. ľupča 1537