Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

štít [štít, ščít] m
1. zbraň slúžiaca na krytie tela: starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowaly proti strelbe tc 1631; parma: ssčit maly tatarsky; scutum: ssčit okruhly; clypeus: ssčit welky pessich np 17. st; štyt, zelezná čepice, meč a kopia zbrog geho bily pt 1778; sstit medený prikriwal ramená jeho budín 1780
2. erbový znak, erb: nez ga mluwiem o rytirskem prirozeni a ne o tech, coz prisluchagj k mestskemu ssczytu žk 1473; kterehosto erbu sstit jest vsseczken modre lazurove barvy, v tom sstitu prava ruka ssably vitaženu držy kotešová 1619 e; dalj sme mlinaru, cuo na dolneg brane stit zaprawuge, na geho strowu d 21 krupina 1734
3. časť strechy nad čelnou stranou domu, obyč. trojuholníkového tvaru: Luptakowy od pobiganya stitu na pruosowny fl 2 s. ľupča 1664; abis ode dwerj nezabludil w tarnacyku se zastaw, a na prednj sstjt na dome pozry, potom klopag kob 1666; že nye dwermy, ale sstytom k Bete chodyl p. ľupča 1692; k rucanj stareho mlyna temer nagprw prygduce swedek hnedky hore štjtom wyssiel a dach z tohože mlyna zbigal sučany 1750; tholus: sstjt, na kterém trámi ležá ks 1763; na dome bil spadnuty celj štit pukanec 1793
4. kryt, ochrana, obrana; záštita: (Bože) tys me utočjste, ma skala, ma syla, sstit, schrana stala; (Bože) proti nepratelum bud sam stjtem nassym; krjž ten gest mug sstit w mem bogj pop 1723–24; (modlitba) a jak velys jasat, Panye, tich, chtoré povstávajú protziv mayci, ale ti, Panye, si stsítom okolo onych rsp 1758; zdaliss newidiss (človeče), že on (Kristus) sstitem sweho bostwy dobre zaopatreny gest slk 1766–80; zarmutek gest sstyt, s kterym strely nepryteluw do nas hazane odhaname mc 18. st;
-ny, -ový príd k 3: pan Andreas Fabritius priwolil na to, abi tie grunti, yako sa guž založene nassly stati, ale strechu do dwora sweho, sstitowu, dopustiti nechtel očová 1741; w tomto stawany ay po sstitneg stene powlačze deszkamy oprawene bystrička 1742; stena w zahrade sstitna od bassti až na krag nižny leštiny 1747; tu lojtru na krčmu a na sstitnu strechu oprel pukanec 1787;
-ik, -ok [-ek] dem
1. k 1: urobil kluče y sstitiky l. hrádok 1688
2. k 4: wezmete sstitek wiry, kterim byste mohly uhasity wssecky ssypy ohniwe nesslechetnyka šv 1675

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu