šum1, -u m.
1. zmes rôznych nejasných zvukov vznikajúcich napr. prúdením vody, pohybom lístia ap.: š. krídel; š. rieky, mora, vody; š. vetra; š. stromov, lesa; š. hlasov;
fon. nepravidelné vlnenie vzduchu vnímateľné sluchom;
2. huk, hluk, ruch; rozruch: Hľadia sa ukryť pred šumom veľkého mesta. (Kuk.) Druhý ročník „Nitry“ narobil veľa šumu. (Vlč.);
šumový príd. k 1: lingv. š-á spoluhláska pri artikulácii ktorej vznikajú šumy, neznelá
šum2, -u m. kraj. pena: š. na povrchu vína