pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci
p. aj škola 2
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
študent kto študuje na strednej al. vysokej škole: dobrý, priemerný študent • poslucháč (vysokoškolský študent): poslucháč medicíny, architektúry • študujúci: študujúci popri zamestnaní • žiak (strednej školy) • vysokoškolák (vysokoškolský študent) • zastar. študiózus (Zúbek) • zastar. univerzitant (Kukučín)
žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdniny • študent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni
2. p. stúpenec, pokračovateľ
žiak, -a, mn. č. -ci m.
1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej); školopovinný chlapec; študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy; dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.; Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene. (Pláv.)
2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci; žiaci Ľ. Štúra; žiaci slávneho maliara; Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu! (Vaj.)
3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);
žiacky príd. i prísl.: ž-a knižnica; ž-a knižka do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka; ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov; písať, odpovedať ž. ako žiak;
žiačik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým
(jeden) žiak; (bez) žiaka; (k) žiakovi; (vidím) žiaka; (hej) žiak!; (o) žiakovi; (so) žiakom;
(štyria) žiaci; (bez) žiakov; (k) žiakom; (vidím) žiakov; (hej) žiaci!; (o) žiakoch; (so) žiakmi;