žaltár -a L -i mn. -e m. zbierka (starozákonných) žalmov
žaltár -ra L -ri pl. N -re m.
žaltár -a m. ‹n < l < g›
1. náb., lit. kniha, zbierka (starozákonných) žalmov, psaltérium 1
2. kniž. žalmy, spev žalmov
3. hud. stredoveký strunový brnkací nástroj, pôvodne sprevádzajúci spev žalmov, psaltérium 2
žaltár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. zbierka, zborník žalmov; osobitne usporiadané žalmy zo Starého zákona: A dávno zabudnutý chorál začali pieť zo žaltárov spolu. (Kras.); pren. Hymnický oddiel jeho (Kuzmányho) zobraných básní môže byť žaltárom pre každého kresťanského Slovana. (Vaj.)
žaltár [ža-, žo-] m 1. kniha, zbierka žalmov: co se tkne žaltaru Blahoslaweneg Panny Marye w Benatkach witisknuteho, žaltar neni gesste prigati od cyrkwe (TP 1691); žaltar aneboližto žalmy s. krale Dawida (Le 1730); psalterium: žaltár (KS 1763); žaltár Dáwida ze 150 žalmuw zložen gest, tak Mariánsky tento ze 150 pozdraweňá angelského pgéť gednonásobních ružencuw činí geden žaltár (BN 1790); ( 1796); užitečny gest spew žaltára, pjsne žalmúw, podekowáňá a swaté rozgjmaňá (BlR 18. st) 2. žalm: umeni poetuw zbira kwet ozdobnych reči, sklada rozlične karmina, pjsnij, žaltare (OP 1685); organistowy tak, abi žoltar spiwal pri tele (NITRA 1748) 3. psaltérión, strunový hudobný nástroj: nablium: hárffa, cymbal, žaltár; psalterium: hudebny nástrog sstwerhrannaty o desyti strunách (KS 1763); chwálu wzdáwagte Pánu na hárfe, na žaltáru o desytj strunách prospewugte gemu; žaltár gest negaky wárhan pesnjčki, gako húsle, gako hárffa a ginssé také weci, které su naleznuté k spewu (BlR 18. st); žaltárny, žaltárový príd k 1: psalterium: žaltárowa kniha (KS 1763); psalmatis: žaltarny pisen (PD 18. st)