vzteklica, -e, -líc ž. (čes.) kniž. zastar. Zúrivá žena, zlostnica, čertica, fúria: Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo skaly. (Botto)
žena, -y, žien ž.
1. dospelá osoba ženského pohlavia (obyč. vydatá): mladá, pekná, stará, slobodná, vydatá ž.; mestská, dedinská ž.; samodruhá ž.; dozretá, zrelá ž. dospelá a dobre vyvinutá; odkvitnutá ž. staršia, starnúca; Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. (porek.) divá ž. rozprávková bytosť, víla; padlá ž. ktorá sa prehrešila proti mravnosti; ž. z ulice, pouličná ž. prostitútka; ľahká ž. nepevných mravných zásad, nemravná (zo sexuálnej stránky);
2. manželka: Jemu len toť prvá žena zomrela. (Taj.) Ja si vyberiem synovi ženu sama. (Tim.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (porek.); pýtať si, brať si, vziať si, mať niekoho za ž-u; mať dobrú, obetavú, vernú ž-u
● hovor. expr. držať sa ž-e za sukne (sukieň); držať sa ž-y za sukňu; držať sa ženinej sukne (ženiných sukieň) byť závislý od ženy v konaní, v rozhodovaní al. nejsť (nechodiť) nikam bez ženy