Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

žeravieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa žeravým, rozpaľovať sa: oceľ ž-la

2. (o žeravom predmete) žiariť (význ. 1), svetielkovať: cigara mu ž-la v ústach


žeravina -y -vín ž. rozžeravená látka: ž. tiekla v žliabku


žeraviť nedok. robiť žeravým, rozžeravovať: ž. vlákno; ž-iaci okruh; ž-iace vlákno v žiarovke; elektrotech. priamo ž-ená katóda; ž-enie elektród

// žeraviť sa stávať sa žeravým


žeravý príd.

1. rozpálený dočervena al. dobiela, rozžeravený: ž-á pahreba, platňa, ž-é železo, uhlíky

2. ohnivo žiariaci: ž-é slnko

3. expr. horúci (význ. 1), rozpálený: mať ž-é pery, ústa

4. expr. prudký (význ. 2), intenzívny, vášnivý, pálčivý: ž-á bolesť, ľútosť, ž. cit

5. expr. mimoriadne naliehavý, pálčivý: ž. problém, ž-á téma

expr. byť ako na ž-om uhlí nepokojný, nervózny;

do žerava príslov. výraz: rozpálený do ž.;

žeravo prísl.;

žeravosť -i ž.


žer -u m. les., ovoc. požieranie rastlín hmyzom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dožerava, do žerava prísl.
žeravieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.
žeravina ‑y ‑vín ž.
žeraviť ‑í ‑ia nedok.; žeraviť sa
žeravý; žeravo prísl.; žeravosť ‑i ž.
žer ‑u L ‑e m.

dožerava, pís. i do žerava prísl. ▶ do rozžeraveného stavu, dočervena al. dobiela: d. rozpálené sklo, uhlíky; pren. d. rozpálená tvár veľmi červená

žertva -y ž. ‹r› kniž. (v dávnoveku) obeť bohom; pren. obeť


žertvovať nedok. ‹r› kniž. (koho, čo čomu) obetovať


žervé neskl. s. ‹VM› potrav. nesolený šľahaný syr vyrábaný z tučného tvarohu, krémový syr (podľa franc. výrobcu Ch. Gervaisa)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivýtýravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienokexpr.: zhrýzavýzhrýzajúcihryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnostiexpr.: žeravýžravýkniž. žieravý: žeravá, žravá bolesťkniž.: srdcelomnýsrdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plačdesivýstrašný: desivé, strašné snykniž. zried.: samotrýznivýsebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť


naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivoneodbytneneústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazneúporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivožeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilnestuhakniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivoakútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrneneodkladnebezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutnenutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutkurazom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneďihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

p. aj aktuálny


ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálenýrozžeravenýžeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiaraplamennýplamenistýplamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný


svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného al. cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujúodb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskujeodb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovaložeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejúpoet. pableskovať

porov. aj svietiť


žeravieť 1. porov. rozpáliť sa 2. p. svetielkovať


žeravo 1. porov. žeravý 1 2. p. naliehavo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

žeravie, -ia str. zried. žeravá, rozžeravená látka; žeravina: Žeravie sa rozstreklo, vytvorilo na chvíľočku jasný ohňostroj. (Hor.)


žeravieť, -ie, -ejú nedok.

1. stávať sa žeravým; stávať sa horúcim, vrelým; rozpaľovať sa: oceľ žeravie asi pri 520 °C; pren. Fabriky žeraveli v práci pod sovietskou vládou (Lajč.) intenzívne sa v nich pracovalo.

2. žiariť, svetielkovať (o žeravom predmete): Na voze ihrá smiech, žeravejú cigary (Ráz.); pren. Žltočervená hŕba kukurice žeravela ako ťažká pahreba. (Gráf);

dok. k 1 zožeravieť


žeravina, -y, -vín ž. žeravá, rozžeravená hmota: Žeravina (t. j. roztavený kov) z kotla sa stretla s vodou. (Hor.) V závodoch päťročnice a v družstvách roľníckych kujeme žeravinu. (Štítn.); pren. hryzavá žeravina, nazhromaždená v trpkých chvíľach života (Gráf) duševná, vnútorná bolesť


žeraviť, -í, -ia nedok. (čo) zohrievať na vysoký stupeň teploty, robiť žeravým (obyč. o kove): el. tech. priamo (nepriamo) žeravená katóda; regulácia žeravenia elektród; žeraviaci okruh; žeraviace napätie;

dok. rozžeraviť


žeravý príd.

1. rozpálený do červena, rozžeravený: ž-é železo, ž-á pahreba, ž-é uhlíky, ž-é iskry, ž-á sopečná magma; Tak jej je v perinách ako medzi žeravým uhlím. (Tim.);

hovor. kuť (kovať) železo, kým (keď) je ž-é využívať vhodnú príležitosť, robiť niečo, kým trvajú dobré podmienky; sedieť ako na ž-om uhlí nepokojne, nervózne;

2. expr. ohnivo žiariaci, svietiaci: Na dvierkach sporáka svietili tri žeravé oči. (Tat.) Žeravé slnce putovalo po klenbe ne.-bies. (Al.)

3. expr. veľmi teplý; horúci, vrelý: mať ž-é pery, ústa; ž-é leto (Heč.); ž. vietor (Fr. Kráľ) ž-á vodka (Tomašč.) silná, tuhá;

4. expr. prudký, intenzívny; vášnivý; pálčivý, zožieravý, mučivý: ž. žiaľ, ž-á bolesť, ľútosť, ž-á horkosť, ž. cit, pocit krivdy, ž-á kritika, satirra, ž-á nenávisť, ž-á ľúbosť; ž. nepokoj, ž. pocit zahanbenia, ž-á pravda, ž-á skutočnosť, súčasnosť, prítomnosť;

5. expr. mimoriadne naliehavý, naliehajúci, pálčivo aktuálny: ž. problém, ž-á téma, ž-á problematika; Do vzduchu zabodla sa netrpezlivá, žeravá otázka. (Urb.);

na žeravo, do žerava (napr. rozpálený, rozžeravený);

žeravo prísl.: žeravosť, -ti ž.


žer, -u, 6. p. -e m.

1. les., ovoc. požieranie rastlín hmyzom;

2. pastva ošípaných na opadnutom žaludi al. bukve


žhavieť, -ie, -ejú nedok. (čes.) kniž. zastar. žeravieť


žhaviť, -í, -ia nedok. (čes.) kniž. zastar. žeraviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žeravina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žeravina
G (bez) žeraviny
D (k) žeravine
A (vidím) žeravinu
L (o) žeravine
I (so) žeravinou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) žeraviny
G (bez) žeravín
D (k) žeravinám
A (vidím) žeraviny
L (o) žeravinách
I (so) žeravinami

žer
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) žer
G (bez) žeru
D (k) žeru
A (vidím) žer
L (o) žere
I (so) žerom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) žery
G (bez) žerov
D (k) žerom
A (vidím) žery
L (o) žeroch
I (so) žermi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu