Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
žeravie, -ia str. zried. žeravá, rozžeravená látka; žeravina: Žeravie sa rozstreklo, vytvorilo na chvíľočku jasný ohňostroj. (Hor.)
žeravieť, -ie, -ejú nedok.
1. stávať sa žeravým; stávať sa horúcim, vrelým; rozpaľovať sa: oceľ žeravie asi pri 520 °C; pren. Fabriky žeraveli v práci pod sovietskou vládou (Lajč.) intenzívne sa v nich pracovalo.
2. žiariť, svetielkovať (o žeravom predmete): Na voze ihrá smiech, žeravejú cigary (Ráz.); pren. Žltočervená hŕba kukurice žeravela ako ťažká pahreba. (Gráf);
dok. k 1 zožeravieť
žeravina, -y, -vín ž. žeravá, rozžeravená hmota: Žeravina (t. j. roztavený kov) z kotla sa stretla s vodou. (Hor.) V závodoch päťročnice a v družstvách roľníckych kujeme žeravinu. (Štítn.); pren. hryzavá žeravina, nazhromaždená v trpkých chvíľach života (Gráf) duševná, vnútorná bolesť
žeraviť, -í, -ia nedok. (čo) zohrievať na vysoký stupeň teploty, robiť žeravým (obyč. o kove): el. tech. priamo (nepriamo) žeravená katóda; regulácia žeravenia elektród; žeraviaci okruh; žeraviace napätie;
dok. rozžeraviť
žeravý príd.
1. rozpálený do červena, rozžeravený: ž-é železo, ž-á pahreba, ž-é uhlíky, ž-é iskry, ž-á sopečná magma; Tak jej je v perinách ako medzi žeravým uhlím. (Tim.);
● hovor. kuť (kovať) železo, kým (keď) je ž-é využívať vhodnú príležitosť, robiť niečo, kým trvajú dobré podmienky; sedieť ako na ž-om uhlí nepokojne, nervózne;
2. expr. ohnivo žiariaci, svietiaci: Na dvierkach sporáka svietili tri žeravé oči. (Tat.) Žeravé slnce putovalo po klenbe ne.-bies. (Al.)
3. expr. veľmi teplý; horúci, vrelý: mať ž-é pery, ústa; ž-é leto (Heč.); ž. vietor (Fr. Kráľ) ž-á vodka (Tomašč.) silná, tuhá;
4. expr. prudký, intenzívny; vášnivý; pálčivý, zožieravý, mučivý: ž. žiaľ, ž-á bolesť, ľútosť, ž-á horkosť, ž. cit, pocit krivdy, ž-á kritika, satirra, ž-á nenávisť, ž-á ľúbosť; ž. nepokoj, ž. pocit zahanbenia, ž-á pravda, ž-á skutočnosť, súčasnosť, prítomnosť;
5. expr. mimoriadne naliehavý, naliehajúci, pálčivo aktuálny: ž. problém, ž-á téma, ž-á problematika; Do vzduchu zabodla sa netrpezlivá, žeravá otázka. (Urb.);
na žeravo, do žerava (napr. rozpálený, rozžeravený);
žeravo prísl.: žeravosť, -ti ž.
žer, -u, 6. p. -e m.
1. les., ovoc. požieranie rastlín hmyzom;
2. pastva ošípaných na opadnutom žaludi al. bukve
žhavieť, -ie, -ejú nedok. (čes.) kniž. zastar. žeravieť
žhaviť, -í, -ia nedok. (čes.) kniž. zastar. žeraviť