žeravieť -ie -ejú nedok.
1. stávať sa žeravým, rozpaľovať sa: oceľ ž-la
2. (o žeravom predmete) žiariť (význ. 1), svetielkovať: cigara mu ž-la v ústach
svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného al. cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujú • odb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskuje • odb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovalo • žeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejú • poet. pableskovať
porov. aj svietiť
žeravieť 1. porov. rozpáliť sa 2. p. svetielkovať
žeravie, -ia str. zried. žeravá, rozžeravená látka; žeravina: Žeravie sa rozstreklo, vytvorilo na chvíľočku jasný ohňostroj. (Hor.)
žeravieť, -ie, -ejú nedok.
1. stávať sa žeravým; stávať sa horúcim, vrelým; rozpaľovať sa: oceľ žeravie asi pri 520 °C; pren. Fabriky žeraveli v práci pod sovietskou vládou (Lajč.) intenzívne sa v nich pracovalo.
2. žiariť, svetielkovať (o žeravom predmete): Na voze ihrá smiech, žeravejú cigary (Ráz.); pren. Žltočervená hŕba kukurice žeravela ako ťažká pahreba. (Gráf);
dok. k 1 zožeravieť
žhavieť, -ie, -ejú nedok. (čes.) kniž. zastar. žeravieť