Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žiť, žije, žijú, žitý, rozk. ži nedok.

1. byť živý (op. byť mŕtvy): živočíchy i rastliny žijú; moji rodičia ešte žijú; otec mu už nežije; dlho, krátko ž.; ž. 80 rokov; Ale na farára, kým žiť bude, že vždy bude mať ťažké srdce. (Taj.);

pren. byť v činnosti, dejstvovať: Všetko žilo, všetko sa hýbalo. (Urb.) Akási nenávisť žila medzi obyvateľmi dvora. (Letz)

nechce sa mi ž. (ani sa mi ž. nechce); škoda mi (i) ž.; žiť ma neteší výraz rezignácie, zúfalstva; nežiť (žiť) nadarmo dosiahnuť (nedosiahnuť) v živote niečo; dať (nedať), dovoliť (nedovoliť) niekomu ž. umožniť (neumožniť) niekomu rozvoj, neobmedzovať (obmedzovať) niekoho v niečom; niekomu (nie) je ani ž. ani umrieť o rezignácii, zúfalstve (často o hmotnom nedostatku, o biede); ani nežiť ani nemrieť a) (o človeku) byť nevládny, ležať na dlhú, ťažkú, nevyliečiteľnú chorobu; b) (o veciach a javoch) neprejavovať činnosť, nebyť aktívny, živoriť (napr. o nejakej organizácii); žiť i mrieť s niečím (s niekým), za niečo, pre niečo (za niekoho, pre niekoho) byť niečomu (niekomu) celkom oddaný, verný, lipnúť na niečom (na niekom); len raz žijeme (úsl.) život treba využiť;

2. byť, jestvovať (najmä v rozprávkach): žil (raz) jeden kráľ, drotár, drevorubač, kováč ap.;

3. v spojení nech žije! vyjadruje kladný, prajný pomer k niekomu, k niečomu (zvolanie, ktoré sa často používa najmä pri verejných prejavoch ako výraz súhlasu s rečníkom);

4. nezanikať, trvať, pretrvávať: V kraji štítnickom dlho žila slovanská bohoslužba. (Škult.) Z pokolenia na pokolenie bude žiť pamiatka starého profesora. (Letz); meno, snahy, odkaz (napr. Ľ. Štúra), historické udalosti, staré časy žijú (žije) v mysliach, v spomienkach, v piesňach, v ústnom podaní ľudí (ľudu);

5. tráviť život nejakým spôsobom, nachádzať sa v nejakých životných podmienkach, okolnostiach, správať sa nejako v živote, viesť život (nejako): dobre, veselo, spokojne, slušne ž.; ž. utiahnuto, skromne, rozumne, v ústraní; ž. (si) slobodne, voľne, bezstarostne; ž. primerane k svojim možnostiam; mrzko, nerozumne, nemravne ž.; ž. ako pustovník; ž. po starom; ž. v neprajných pomeroch; ž. v núdzi, v biede, v nedostatku; ž. po pansky, v hojnosti, ž. v prepychu a nádhere; expr. ž. (si) ako pán, ako kráľ, ako gróf dobre, blahobytne; ž. v neslobode, v nevoli, v porobe, ž. v stálom zápase o existenciu; intenzívne ž. spoločensky, kultúrne, duševne; žije sa nám (je nám ž.) dobre, ľahko, ťažko, tvrdo; dnes sa žije lacno (draho) životné potreby sú lacné (drahé); nám je radosť ž. máme radosť zo života; hovor. ž. zo dňa na deň (z dneška na zajtrajšok, z dneska na zajtra), ž. z ruky do úst bez zabezpečenia na dlhší čas, bez rezervy; expr: ž. (si) ani červ (červík) v syre veľmi dobre sa mať; ž. (si) na vysokej (na veľkej) nohe prepychove, blahobytne, nákladne; hovor. ž. ako ryba na suchu biedne, zle, živoriť; hovor. ž. na vlastnú päsť samostatne; ž. ako vo sne byť zasnený, neprítomný; hovor. ž. dínom dánom, ž. do sveta (vo svet) rozmarne, svetácky; ž. po ľudsky; ž. ako človek dôstojne pre človeka; expr. ž. na kolenách, ž. pod (cudzou, panskou) čižmou v neslobode, v poddanstve, v porobe; hovor. ako žiješ? ako sa máš?

hovor. je im sveta ž., sveta sa im žije, žijú si štyri (tri) svety je im veľmi dobre, majú sa veľmi dobre;

6. byť v nejakom duševnom stave: ž. v presvedčení, že...; ž. vo viere, v úfnosti, v nádeji, že... veriť, úfať sa, nádejať sa; ž. v pochybnostiach, v strachu, v úzkosti pochybovať, báť sa, pociťovať úzkosť; ž. v očakávaní niečoho očakávať niečo; ž. v znamení (v duchu) niečoho intenzívne sa niečím zapodievať (napr. prípravami na niečo) ž. pod dojmom niečoho byť ovplyvňovaný niečím;

7. (s kým) byť, nachádzať sa v nejakých (spoločenských) vzťahoch s niekým; nažívať: ž. so ženou v manželstve; Žijú spoluštyridsať rokov. (Taj.); ž. s niekým družne, v priateľstve, v zhode; dobre, príkladne, v svornosti, v láske ž. najmä o manželoch al. o rodine; hovor. ž. na veru (na vieru) v konkubináte, s družkou al. s druhom; hovor. žijú ako pes s mačkou zle, neznášajú sa; expr. ž. (si) ako hrdličky (ako holúbky) ľúbiť s (o manželoch);

8. nachádzať sa, bývať, sídliť niekde, byť niekde usadený: Slováci žijú v strednej Európe; ž. v malom (vo veľkom) meste; Bol vtedy žil v Manchestri istý pán Sundars. (Hor.) Triatridsať rokov žil Štefan Zábrel v Radzímke. (Fr. Kráľ) v horách žijú zvieratá, vo vode žijú ryby;

9. (z koho, z čoho, na čom, o čom, čím) udržiavať svoje jestvovanie niečím, čerpať z niečoho (od niekoho) životné potreby, živiť s: ž. z vlastnej práce, ž. z honorárov, ž. z bezprácnych dôchodkov; mať (nemať) z čoho ž.; Ešte i prvé pokolenie ich žilo z lúpeže. (Škult.) T karát nemohol žiť naveky. (Jégé) Na sedliaka špince a žije z neho. (Kuk.) Žili sme na pálenke, slanine a chlebe. (Taj.); ž. na vlastný nákladok (Kal.) sám sa vydržiavať; Myslia si, že i my žijeme samými rubľami. (Vaj.); ž. o materinskom mlieku (Kuk.); ž. na úkor (na účet) iného; ž. z mozoľov iného priživovať sa, vykorisťovať niekoho; ž. z práce rúk živiť sa z výsledku vlastnej (obyč. telesnej) práce; hovor. ž. na vdovskom chlebe z malého vdovského dôchodku; ž. z podstaty z hmotného základu

bibl. nie len (samým) chlebom žije človek človeknielen telesné, ale aj duševné potreby;

10. (čomu, komu, pre čo, pre koho, za čo) zacieľovať svoje konanie, snaženie, svoju prácu na niečo, na niekoho, venovať sa niečomu, niekomu. ž. iba svojím (sebeckým) záujmom; ž. svojim deťom; ž. krásnemu cieľu; Kto národu žil, s národom žiť bude! (Botto) Žijem len pre jedenie. (J. Kráľ) ž. len pre seba; Za pravdu žiť alebo mrieť. (Lajč.)

11. (čím, s čím) byť niečím (celkom) ovládaný, zaujatý; živo, bytostne sa zúčastňovať na niečom; prežívať: Timravini ľudia žijú svojimi hospodárskymi a rodinnými záujmami. (Mráz); detské publikum, ktoré s hrou doslova žije (Pláv);

12. (čo) prežívať (vo svojom živote): ž. ťažké časy; Rudopoľský žije posledné chvíle svojho života. (Vaj.) Žil aj národ náš doby svojho detinstva. (Dobš.) Divné to časy žijeme. (Hviezd.)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu