Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť; jeho práca, ž., ostala torzom

žiaľ

I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.; plakať, piť od ž-u; zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

● zalievať ž. piť; srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;

žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať; človeku je ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

žiaľbohu čast.

žiaľny; žiaľne, žiaľno prísl.

žiaľ ‑u m., vetná prísl. i čast.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá rana • kniž. bôľny • trpký • horký • smutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmev • kniž.: strastiplný • strastný • zried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychy • žalostný • kniž.: žalostivý • žiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekanie • kniž.: srdcervúci • srdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plač • expr., často pejor.: bolestínsky • trpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvári • zraňujúci • kniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvo • kniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútok • poet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav) • sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra) • expr. prebolestný: prebolestná matka • pren.: tŕnitý • tŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

2. p. nepríjemný

smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)

žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestný • smutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novina • žalostivý • bolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárek • kniž.: žiaľny • bôľny: žiaľne, bôľne vzdychy • usedavý (veľmi žalostný): usedavý plač • kvílivý • expr.: prežalostný • prebolestný • presmutný: prežalostný vzlyk • kniž.: srdcervúci • srdcelomný • poet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny ston • zastar.: ťažoblivý • žiaľuplný • kormútlivý (Hviezdoslav) • zried. žalobný • poet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič) • elegický

2. p. biedny 2

žiaľbohu p. žiaľ²

žiaľnohlasý p. žalostný 1

žiaľ¹ p. smútok

žiaľ² vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

žiaľba, -y, -ľob ž. kniž. zastar. žiaľ, nárek: Žiaľby Svätobojove. (Botto)

žiaľbohu časť. hodnotí vyslovenú skutočnosť ako hodnú poľutovania; bohužiaľ, žiaľ: Žiaľbohu, vo vojne treba neraz ustúpiť na lepšie pozície. (Stod.) Žiaľbohu však mnohí naši novinári nevedia po slovensky. (Ráz.-Mart.) Žiaľbohu, umrel mladý. (Vans.)

žiaľnohlasý príd. bás. zried. majúci žalostný hlas, smutno, žalostne znejúci: ž-é kviľby (Sládk.)

žiaľny príd. vyjadrujúci, prejavujúci bôľ, žiaľ, zármutok; bôľny, bolestný, smutný. ž-a pieseň, ž. vzdych, ston, plač, ž-a zvesť, žespomienky; Žúrik urobil razom žiaľnu tvár. (Vaj.);

žiaľne, zried. i žiaľno prísl. bôľne, bolestne, smutne: žiaľne plakať, nariekať; žiaľno sa usmiať (Tim.);

žiaľno vetná prísl. (komu) so sponovým slovesom ľúto: Veď by človeku žiaľno bolo zostať na nedeľu v hore. (Ondr.) Veď ty musíš, Mara, vedieť, ako je materi žiaľno. (Laz.)

žiaľohlas, u m. bás. zried. žiaľny, bolestný hlas: tie žiaľohlasy, čo Slovenskom lkajú (Sládk.)

žiaľ¹, -u m. zármutok, pocit smútku, duševná bolesť: mať, cítiť, pociťovať ž. (za niekým, za niečím), premáhať, zaháňať, tajiť, dusiť v sebe ž., nadišiel ho, zachvátil ho ž.; byť v ž-i žialiť; plakať od ž-u, piť, opiť sa od ž-u, zomrieť, zahynúť, zmárniť sa od ž-u (ž-om); bás. vyliať, vyspievať svoj ž. vyjadriť; hlboký, ťažký, pálčivý, nevýslovný ž.

● srdce mu puklo od ž-u (ž-om) utrápil sa; zapiť (zaliať), zapíjať (zalievať) ž. napiť sa, piť zo smútku

žiaľ² čast.

1. hodnotí vyslovenú skutočnosť ako hodnú poľutovania; žiaľbohu. Žiaľ, nemôže vás uviesť do salónu. (Barč.) Žiaľ, dnes (továrne) napospol driemu. (Kuk.)

2. vetná prísl. hodnotí skutočnosť vyslovenú vedľajšou vetou ako hodnú poľutovania: Žiaľ, že jeho (života) prázdnotu zbadáš až vtedy, keď si temer na méte. (Kuk.)

3. vetná prísl. v prísudku vyjadrenom neosobnou väzbou vyjadruje, že je niekomu niekoho al. niečoho ľúto: Nebožiatko, ako mi ťa žiaľ. (Záb.) Bolo žiaľ na neho sa dívať. (Jes-á)