žiacky p. žiak
žiak, -a, mn. č. -ci m.
1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej); školopovinný chlapec; študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy; dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.; Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene. (Pláv.)
2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci; žiaci Ľ. Štúra; žiaci slávneho maliara; Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu! (Vaj.)
3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);
žiacky príd. i prísl.: ž-a knižnica; ž-a knižka do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka; ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov; písať, odpovedať ž. ako žiak;
žiačik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým