Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc; p. o rozvod; p. dievča o ruku


vyžiadať, vyžiadať si -a dok.

1. požiadať o niečo, niekoho: v. (si) spis, materiál (o niekom), v. (si) odklad, v. (si) súhlas (od) vedúceho, (treba) v. ďalšieho pracovníka

2. obyč. vyžiadať si prejaviť potrebu, vynútiť si: projekt si v-a veľa práce; vojna si v-la obete;

nedok. vyžadovať, vyžadovať si: v. (si) poslušnosť požadovať; práca (si) v-je sústredenie potrebuje


zažiadať -a dok. podať, povedať žiadosť: z. o dôchodok; z-l, aby ho preradili požiadal

// zažiadať sa zachcieť sa: z-la sa mu sloboda; neos.: z-lo sa mu pokoja, slávy; z-lo sa jej vyplakať

// zažiadať si zatúžiť: v duchu si z-l, aby prišla

má (všetko), čo si len duša, srdce z-a


žiadať -a nedok.

1. predkladať žiadosť, nástojčivo chcieť, uplatňovať nárok, požadovať: ž. náhradu škody, ž. (riaditeľa) o prijatie do zamestnania; ž. od niekoho, aby splnil sľub; úctivo, dôrazne ž.; ž-ný tovar hľadaný; dosiahnuť ž-né výsledky očakávané

2. úctivo, zdvorilo predkladať žiadosť, pýtať, prosiť: ž. o pomoc, o radu; ž. dievča o ruku, ž. rodičov o ruku dcéry pýtať za manželku

3. i žiadať si kniž. vyžadovať (význ. 2): previnenie (si) ž-a trest

// žiadať sa

1. pociťovať potrebu, chcieť, túžiť: ž-lo sa mu vody; ž-a sa, aby prišli všetci; neos. ž-a sa mu piť

2. nástojčivo chcieť, požadovať: ž. sa do iného oddelenia, ž. sa von

// žiadať si želať si (význ. 1, 2), priať si: otec si ž-l vidieť deti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

požiadať ‑a ‑ajú dok.
vyžiadať, vyžiadať si ‑a ‑ajú dok.
zažiadať ‑a ‑ajú dok.; zažiadať sa; zažiadať si
žiadať ‑a ‑ajú nedok.; žiadať sa; žiadať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sadostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsťprísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosahdočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sadospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsťprísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sadovolať sadokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožaťdôjsťdobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


dožiadať sa p. dosiahnuť 5


obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenieexpr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalozaprosiťzapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíkupožiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosťhovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomoholvyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil


požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o rukupoprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť siexpr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tancazapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajúvyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načashovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dožadovať sa, -uje, -ujú nedok. (čoho) naliehavo niečo žiadať, domáhať sa: d. sa slobody, svojich práv, nápravy, d. sa náhrady škody;

dok. zried. dožiadať sa


dožiadať, -a, -ajú dok. práv. (čo) zakročiť, aby isté úkony miesto jedného súdu al. úradu vykonal iný súd al. úrad

|| dožiadať sa zried. (čoho) žiadaním niečo dosiahnuť, domôcť sa: Čo raz exekútor zoberie, z toho sa ty nedožiadaš haliera. (Ráz.);

nedok. dožadovať sa


požiadať, -a, -ajú dok.

1. (koho o čo, zried. i čo od koho) vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: p. niekoho o pomoc, o službu; p. o súhlas, o dovolenie; p. o prepustenie, uvoľnenie zo služieb, o preloženie; p. o rozvod; p. (dievča, ženu) o ruku navrhnúť jej manželstvo; Požiadam Pogáňa, či by mi nemohol vyhľadať fotografiu Milana Kališa. (Bedn.) Šiel k richtárovi a tam požiadal, aby sa v obci vybubnovalo, že sa otvorí v škole kurz. (Fr. Kráľ) Či by ste sa nenahnevali, keby som od vás požiadal lekárske svedectvo. (Stod.)

2. zastar. (koho, čo) prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: Nikdy ani myšlienkou som si druhého nepožiadala, mňa svedomie nepáli. (Taj.)


vyžiadať (si), -a, -ajú dok.

1. (čo, koho) vysloviť požiadavku, žiadosť, požiadať o niečo, o niekoho: v. (si) spis, doklad, rukopis; v. si audienciu; v. si čas na rozmyslenie; Vyžiadal si závdavok. (Vans.) Matka išla si vyžiadať mŕtvou syna. (Žáry) Keď ju vyžiada niekto von na slovo, už ani nevyjde. (Tim.)

2. (čo) (o veciach) potrebovať, vynútiť si: Každý tunel vyžiadal si obete. (Tat.) Bude to ľahké dielo a to si vyžiada ešte mnoho práce. (Bedn.);

nedok. k 2 vyžadovať


žiadať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čo, koho o čo, čo od koho, na kom) vyslovovať, predkladať (ústne al. písomne, úradne al. súkromne) nejakú žiadosť; dožadovať sa, domáhať sa niečoho; požadovať, chcieť niečo od niekoho: ž. náhradu za škodu, ž. záruku, vysvetlenie, ž. o prijatie do zamestnania, ž. o zvýšenie platu, o odpustenie trestu; ž. niekoho o ruku; dôrazne, snažne, úctivo niečo (o niečo) ž.; Len mi to sprav, o čo ťa žiadam. (Ráz.) Bola to zriedkavá žena, ktorá nehovorila ani vtedy, keď to od nej žiadali. (Ondr.) Odmeral, nastrihol a potom oddrapil žiadaný kus látky. (Čaj.) Možno žiadať od človeka, aby všetko vytrpel? (Gráf) Žiadať od nás niečo podobného je také bláznovstvo, ako žiadať, aby na breste rástli hrušky. (Fel.) Vieš, čo sa na mne žiada? (Kuk.)

2. (čo) vyžadovať (si) v zmysle primeranosti, nutnosti: Zlosť oklamaného boha jej ľudu lomcuje jej každým údom a žiada pomstu. (Vám.) (Žaloba) žiada trest pre tých, čo v plameň vrhli národy. (Len.)

3. zried. (čo komu) žičiť, želať: Žiadal som mu (Faustovi) zdaru pri hrdinskom čine. (Záb.) Žiadal mu (dieťaťu) smrť. (Tim.)

4. (najmä v zápornej podobe) hovor. (čo, čoho) mať nedostatok niečoho, trpieť núdzu v niečom: Záhonovci groša nežiadali a práve preto žili si slobodne, hojne. (Taj.);

opak. žiadavať, -a, -ajú;

dok. k 1 požiadať i zažiadať

|| žiadať si

1. (čo) vyslovovať, predkladať nejakú žiadosť, dožadovať sa niečoho, požadovať niečo: ž. si zvýšenie platu; Čajka si žiada slovo. (Laz.)

2. (čo, koho) chcieť, priať si, želať si: Takého si nikto do domu nežiada. (Jégé) Grečo sa veľmi ponáhľa, lebo starý Pacík si ho žiada vidieť. (Laz.)

3. (čo) vyžadovať si v zmysle primeranosti, nutnosti: problém si vyžiada riešenie; táto otázka si žiada pokojný, logický, nenásilný postup; Nohy si žiadali odpočinok po dlhom státí vo voze. (Fig.);

opak. žiadavať si, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať si i požiadať si

|| žiadať sa

1. neos. (komu s neruč, čoho, zried. i koho i so spoj aby) pociťovať potrebu niečoho, chcieť niečo, túžiť po niečom: Dievčatku sa v takých chvíľach nijako nežiadalo byť vonku. (Janč.) Mne sa ani nežiadalo Magdušinej zábavy a pálenky. (Švant.) Tým viac sa jej potom vždy večer žiadalo Štefana. (Gab.) Mne sa tak žiadalo, aby zatíchla (streľba) aspoň na chvíľočku. (Jes.)

2. chcieť sa niekam dostať, domáhať sa niekam: Komu sa hlava krúti, ten nech sa ta ani nežiada. (Záb.) Zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie. (Záb.);

opak. žiadavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať sa

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nepožiadať dokonavé sloveso
(ja) nepožiadam VKdsa-; (ty) nepožiadaš VKdsb-; (on, ona, ono) nepožiada VKdsc-; (my) nepožiadame VKdpa-; (vy) nepožiadate VKdpb-; (oni, ony) nepožiadajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepožiadal VLdsam-; (ona) nepožiadala VLdsaf-; (ono) nepožiadalo VLdsan-; (oni, ony) nepožiadali VLdpah-;
(ty) nepožiadaj! VMdsb-; (my) nepožiadajme! VMdpa-; (vy) nepožiadajte! VMdpb-;
(nejako) nepožiadajúc VHd-;

nevyžiadať dokonavé sloveso
(ja) nevyžiadam VKdsa-; (ty) nevyžiadaš VKdsb-; (on, ona, ono) nevyžiada VKdsc-; (my) nevyžiadame VKdpa-; (vy) nevyžiadate VKdpb-; (oni, ony) nevyžiadajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevyžiadal VLdsam-; (ona) nevyžiadala VLdsaf-; (ono) nevyžiadalo VLdsan-; (oni, ony) nevyžiadali VLdpah-;
(ty) nevyžiadaj! VMdsb-; (my) nevyžiadajme! VMdpa-; (vy) nevyžiadajte! VMdpb-;
(nejako) nevyžiadajúc VHd-;

nezažiadať dokonavé sloveso
(ja) nezažiadam VKdsa-; (ty) nezažiadaš VKdsb-; (on, ona, ono) nezažiada VKdsc-; (my) nezažiadame VKdpa-; (vy) nezažiadate VKdpb-; (oni, ony) nezažiadajú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nezažiadal VLdsam-; (ona) nezažiadala VLdsaf-; (ono) nezažiadalo VLdsan-; (oni, ony) nezažiadali VLdpah-;
(ty) nezažiadaj! VMdsb-; (my) nezažiadajme! VMdpa-; (vy) nezažiadajte! VMdpb-;
(nejako) nezažiadajúc VHd-;

nežiadať nedokonavé sloveso
(ja) nežiadam VKesa-; (ty) nežiadaš VKesb-; (on, ona, ono) nežiada VKesc-; (my) nežiadame VKepa-; (vy) nežiadate VKepb-; (oni, ony) nežiadajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) nežiadal VLesam-; (ona) nežiadala VLesaf-; (ono) nežiadalo VLesan-; (oni, ony) nežiadali VLepah-;
(ty) nežiadaj! VMesb-; (my) nežiadajme! VMepa-; (vy) nežiadajte! VMepb-;
(nejako) nežiadajúc VHe-;

požiadať dokonavé sloveso
(ja) požiadam VKdsa+; (ty) požiadaš VKdsb+; (on, ona, ono) požiada VKdsc+; (my) požiadame VKdpa+; (vy) požiadate VKdpb+; (oni, ony) požiadajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) požiadal VLdsam+; (ona) požiadala VLdsaf+; (ono) požiadalo VLdsan+; (oni, ony) požiadali VLdpah+;
(ty) požiadaj! VMdsb+; (my) požiadajme! VMdpa+; (vy) požiadajte! VMdpb+;
(nejako) požiadajúc VHd+;

vyžiadať dokonavé sloveso
(ja) vyžiadam VKdsa+; (ty) vyžiadaš VKdsb+; (on, ona, ono) vyžiada VKdsc+; (my) vyžiadame VKdpa+; (vy) vyžiadate VKdpb+; (oni, ony) vyžiadajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyžiadal VLdsam+; (ona) vyžiadala VLdsaf+; (ono) vyžiadalo VLdsan+; (oni, ony) vyžiadali VLdpah+;
(ty) vyžiadaj! VMdsb+; (my) vyžiadajme! VMdpa+; (vy) vyžiadajte! VMdpb+;
(nejako) vyžiadajúc VHd+;

zažiadať dokonavé sloveso
(ja) zažiadam VKdsa+; (ty) zažiadaš VKdsb+; (on, ona, ono) zažiada VKdsc+; (my) zažiadame VKdpa+; (vy) zažiadate VKdpb+; (oni, ony) zažiadajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zažiadal VLdsam+; (ona) zažiadala VLdsaf+; (ono) zažiadalo VLdsan+; (oni, ony) zažiadali VLdpah+;
(ty) zažiadaj! VMdsb+; (my) zažiadajme! VMdpa+; (vy) zažiadajte! VMdpb+;
(nejako) zažiadajúc VHd+;

žiadať nedokonavé sloveso
(ja) žiadam VKesa+; (ty) žiadaš VKesb+; (on, ona, ono) žiada VKesc+; (my) žiadame VKepa+; (vy) žiadate VKepb+; (oni, ony) žiadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) žiadal VLesam+; (ona) žiadala VLesaf+; (ono) žiadalo VLesan+; (oni, ony) žiadali VLepah+;
(ty) žiadaj! VMesb+; (my) žiadajme! VMepa+; (vy) žiadajte! VMepb+;
(nejako) žiadajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nežiadať: →speex →vorbis
požiadať: →speex →vorbis
vyžiadať: →speex →vorbis
žiadať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor