žiadostivý príd. kt. silno po niečom túži; svedčiaci o túžbe, túžobný; náruživý, vášnivý: ž-á duša; ž-é oči; ž. pohľad;
žiadostivo prísl.: ž. piť, ž. pozerať;
žiadostivosť -i ž.: telesná ž.
žiadostivý príd. (čoho i s neurč.) túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu, túžobný; náruživý, vášnivý: Mladý Worth vyvaľuje na jej sviežu krásu svoje žiadostivé oči. (Mráz) Ľudská zvedavosť vystiera svoje žiadostivé ruky za cudzím nešťastím. (Jil.) Ó, jak je tej čistoty duša žiadostivá! (Ráz.-Mart.) Som žiadostivý vidieť jeho parsún. (Kuk.);
žiadostivo prísl. túžobne; náruživo;
žiadostivosť, -ti ž. túžba