živina, -, obyč. v mn. č. živiny, -vín ž.
1. látky, ktoré organizmus potrebuje a prijíma pre svoju výživu a vývin: minerálne, organické ž-y; potrava, pôda bohatá na ž-y;
2. zried. potrava, poživeň: Vykradol z kolibky všetku živinu. (Ondr.);
živinový, zried. i živinný príd.: biol. ž. roztok
(jedna) živina; (bez) živiny; (k) živine; (vidím) živinu; (hej) živina!; (o) živine; (so) živinou;
(tri) živiny; (bez) živín; (k) živinám; (vidím) živiny; (hej) živiny!; (o) živinách; (so) živinami;