živiteľ -a mn. -ia m. kto poskytuje živobytie: ž. rodiny;
živiteľka -y -liek ž.;
živiteľský príd.
živiteľ kto živí niekoho, kto niekomu poskytuje živobytie • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: živiteľom rodiny sa stal brat; byť vďačný svojim živiteľom, chlebodarcom • biol. hostiteľ (organizmus živiaci iný organizmus)
živiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto živí niekoho, kto sa stará o niečie živobytie, kto poskytuje niekomu živobytie: ž. rodiny; Živitelia mi zahynuli, pán notár, piati synovia, všetci v tejto prekliatej vojne. (Ondr.);
biol. organizmus poskytujúci životné podmienky inému organizmu, hostiteľ;
pren. činiteľ udržujúci, podporujúci, napomáhajúci niečo: ž. tradícií je ľud; Vy živitelia nádeje budúcich čias. (Roy);
živiteľka, -y, -liek ž.: Jedinú kravičku, živiteľku, mi berú! (Fr. Kráľ) Jemu bola roľa viac ako živiteľkou, on ju i srdcom rád videl. (Vaj.); pren. Literatúra mohla byť jedine živiteľkou národnosti. (Škult.);
živiteľský príd.: ž-á povinnosť
(jeden) živiteľ; (bez) živiteľa; (k) živiteľovi; (vidím) živiteľa; (hej) živiteľ!; (o) živiteľovi; (so) živiteľom;
(dvaja) živitelia; (bez) živiteľov; (k) živiteľom; (vidím) živiteľov; (hej) živitelia!; (o) živiteľoch; (so) živiteľmi;