Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma un

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

žltý príd. majúci farbu ako žĺtok: ž-á farba, ž-é svetlo, kvety, listy, vlasy; ž-á rasa so žltou farbou pokožky; ž-é nebezpečenstvo (v rasistickom chápaní) hroziace od žltej rasy; anat. ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v žen. vaječníku; ž-á škvrna miesto najostrejšieho videnia na sietnici; ž-á zimnica vírusové infekčné ochorenie; ž. anjel príslušník nepretržitej havarijnej služby pre motoristov;

do žlta → dožlta;

na žlto → nažlto;

žlto prísl.: ž. svietiť;

žltosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žltý; žlto prísl.; žltosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žltý, 2. st. žltší ptíd. majúci farbu ako žĺtok, ako prvosienka, ako púpava: ž-é vlasy, ž-é topánky, ž-é lístie, ž-é kvety, ž-á hlina, ž. plameň, ž-é svetlo; ž-á zástavka na signalizáciu (napr. v doprave); ž-á návesť v doprave; niečo má ž. odtieň, ž. nádych; ž-é farbivo; ž-á farba jedna z farieb spektra; mať ž-ú pokožku, tvár byť z. (ako vosk, ako citrón) o chorom, nezdravo vyzerajúcom človeku; expr. byť ž. od hnevu (od závisti) o prudkom záchvate hnevu (o veľkej závisti); ž-é plemeno rasa ľudí so žltou pokožkou; polit. ž-é nebezpečenstvo (výraz používaný buržoáznymi politikmi) obavy pred nadvládou al. útočnosťou príslušníkov žltého plemena, najmä Číňanov; ž-é odbory sociálno-demokratické (podľa žltej členskej legitimácie); ž-á hviezda ktorou nacisti označovali Židov; ovoc. ž-á zrelosť prejavujúca sa žltým sfarbením ovocia; Krasokvet ž., Antonovka ž-á sorty jabĺk; Muškát ž., Ortliebske ž-é sorty hrozna; chem. ž. fosfor; tech. ž-é kov bronz a mosadze; lek. ž-á zimnica druh tropickej choroby; ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v ženskom vaječníku; opt. ž-á škvrna miesto najlepšieho videnia na očnej sietnici; biol. ž-á škvrnitosť choroba rastlín; nár. ž-á kaša proso;

do žlta, na žlto: sfarbený do ž-a; zafarbiť na ž.;

žlto prísl.: ž. natretý nábytok; ž. kvitnúť; hovor. ž. kockovaná látka so žltými štvorčekmi;

žltosť, -ti ž. žlté sfarbenie: Mladé brezy pod hájom zaliala jasná žltosť. (Zgur.)

Morfologický analyzátor

žltý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) žltý; (bez) žltého; (k) žltému; (vidím) žltého; (o) žltom; (so) žltým;

(traja) žltí; (bez) žltých; (k) žltým; (vidím) žltých; (o) žltých; (so) žltými;


(jeden) žltší; (bez) žltšieho; (k) žltšiemu; (vidím) žltšieho; (o) žltšom; (so) žltším;

(dvaja) žltší; (bez) žltších; (k) žltším; (vidím) žltších; (o) žltších; (so) žltšími;


(jeden) najžltší; (bez) najžltšieho; (k) najžltšiemu; (vidím) najžltšieho; (o) najžltšom; (s) najžltším;

(štyria) najžltší; (bez) najžltších; (k) najžltším; (vidím) najžltších; (o) najžltších; (s) najžltšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) žltý; (bez) žltého; (k) žltému; (vidím) žltý; (o) žltom; (so) žltým;

(tri) žlté; (bez) žltých; (k) žltým; (vidím) žlté; (o) žltých; (so) žltými;


(jeden) žltší; (bez) žltšieho; (k) žltšiemu; (vidím) žltší; (o) žltšom; (so) žltším;

(dva) žltšie; (bez) žltších; (k) žltším; (vidím) žltšie; (o) žltších; (so) žltšími;


(jeden) najžltší; (bez) najžltšieho; (k) najžltšiemu; (vidím) najžltší; (o) najžltšom; (s) najžltším;

(tri) najžltšie; (bez) najžltších; (k) najžltším; (vidím) najžltšie; (o) najžltších; (s) najžltšími;


ženský rod

(jedna) žltá; (bez) žltej; (k) žltej; (vidím) žltú; (o) žltej; (so) žltou;

(tri) žlté; (bez) žltých; (k) žltým; (vidím) žlté; (o) žltých; (so) žltými;


(jedna) žltšia; (bez) žltšej; (k) žltšej; (vidím) žltšiu; (o) žltšej; (so) žltšou;

(štyri) žltšie; (bez) žltších; (k) žltším; (vidím) žltšie; (o) žltších; (so) žltšími;


(jedna) najžltšia; (bez) najžltšej; (k) najžltšej; (vidím) najžltšiu; (o) najžltšej; (s) najžltšou;

(štyri) najžltšie; (bez) najžltších; (k) najžltším; (vidím) najžltšie; (o) najžltších; (s) najžltšími;


stredný rod

(jedno) žlté; (bez) žltého; (k) žltému; (vidím) žlté; (o) žltom; (so) žltým;

(štyri) žlté; (bez) žltých; (k) žltým; (vidím) žlté; (o) žltých; (so) žltými;


(jedno) žltšie; (bez) žltšieho; (k) žltšiemu; (vidím) žltšie; (o) žltšom; (so) žltším;

(štyri) žltšie; (bez) žltších; (k) žltším; (vidím) žltšie; (o) žltších; (so) žltšími;


(jedno) najžltšie; (bez) najžltšieho; (k) najžltšiemu; (vidím) najžltšie; (o) najžltšom; (s) najžltším;

(štyri) najžltšie; (bez) najžltších; (k) najžltším; (vidím) najžltšie; (o) najžltších; (s) najžltšími;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ŽLTÝ PIESOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA

Zvukové nahrávky niektorých slov

žltý: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a žltými slniečkami hlaváčikov ≈ a žlutými slunéčky hlaváčků
hrudníkov pod žltými a ≈ hrudníků pod žlutými a
klenby hrudníkov pod žltými ≈ klenby hrudníků pod žlutými
poniklecov a žltými slniečkami ≈ konikleců a žlutými slunéčky
prežiarenými červenými a žltými ≈ prozařovanými rudými a žlutými
srdcovité lekno so žltými ≈ srdcovitý leknín se žlutými
žltých montérkach odistila štvortonové ≈ žlutých montérkách odjistila čtyřtunové
žltými slniečkami hlaváčikov a ≈ žlutými slunéčky hlaváčků a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a žlté paradajky, uhorky ≈ and yellow tomatoes, cucumbers
červené a žlté hlinky ≈ red and yellow ochres
sú žlté a 2 mg ≈ are yellow and 2 mg
vlasy a žlté oči ≈ hair and yellow eyes
žlté a oranžové oči ≈ yellow and orange eyes
žlté stalagmity a stalaktity ≈ yellow stalactites and stalagmites
žlté šaty, a keď ≈ yellow dress, and when
žltý a šľachovitý, ale ≈ yellow and sapless, but
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor