Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj un

žltý príd. majúci farbu ako žĺtok: ž-á farba, ž-é svetlo, kvety, listy, vlasy; ž-á rasa so žltou farbou pokožky; ž-é nebezpečenstvo (v rasistickom chápaní) hroziace od žltej rasy; anat. ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v žen. vaječníku; ž-á škvrna miesto najostrejšieho videnia na sietnici; ž-á zimnica vírusové infekčné ochorenie; ž. anjel príslušník nepretržitej havarijnej služby pre motoristov;

do žlta → dožlta;

na žlto → nažlto;

žlto prísl.: ž. svietiť;

žltosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žltý; žlto prísl.; žltosť ‑i ž.

svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žltý, 2. st. žltší ptíd. majúci farbu ako žĺtok, ako prvosienka, ako púpava: ž-é vlasy, ž-é topánky, ž-é lístie, ž-é kvety, ž-á hlina, ž. plameň, ž-é svetlo; ž-á zástavka na signalizáciu (napr. v doprave); ž-á návesť v doprave; niečo má ž. odtieň, ž. nádych; ž-é farbivo; ž-á farba jedna z farieb spektra; mať ž-ú pokožku, tvár byť z. (ako vosk, ako citrón) o chorom, nezdravo vyzerajúcom človeku; expr. byť ž. od hnevu (od závisti) o prudkom záchvate hnevu (o veľkej závisti); ž-é plemeno rasa ľudí so žltou pokožkou; polit. ž-é nebezpečenstvo (výraz používaný buržoáznymi politikmi) obavy pred nadvládou al. útočnosťou príslušníkov žltého plemena, najmä Číňanov; ž-é odbory sociálno-demokratické (podľa žltej členskej legitimácie); ž-á hviezda ktorou nacisti označovali Židov; ovoc. ž-á zrelosť prejavujúca sa žltým sfarbením ovocia; Krasokvet ž., Antonovka ž-á sorty jabĺk; Muškát ž., Ortliebske ž-é sorty hrozna; chem. ž. fosfor; tech. ž-é kov bronz a mosadze; lek. ž-á zimnica druh tropickej choroby; ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v ženskom vaječníku; opt. ž-á škvrna miesto najlepšieho videnia na očnej sietnici; biol. ž-á škvrnitosť choroba rastlín; nár. ž-á kaša proso;

do žlta, na žlto: sfarbený do ž-a; zafarbiť na ž.;

žlto prísl.: ž. natretý nábytok; ž. kvitnúť; hovor. ž. kockovaná látka so žltými štvorčekmi;

žltosť, -ti ž. žlté sfarbenie: Mladé brezy pod hájom zaliala jasná žltosť. (Zgur.)

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ŽLTÝ PIESOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu