Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

žmurkať nedok.

1. (mimovoľne) mihať mihalnicami, mrkať, klipkať: figliarsky, priateľsky, nervózne ž., ž. od dojatia

2. dávať znamenie mihaním mihalnicami, mrkať: ž. na dievča, významne ž.

3. (o svetle) mihať, sliepňať: ž-ajúca lampa

expr. ž. ako žaba z prachu prestrašene sa pozerať;

dok. žmurknúť -e -ú -kol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žmurkať ‑á ‑ajú nedok.

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa


bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávaťpokukovaťpoškuľovaťškúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčencemrkaťžmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekohofľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očamiiskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami


chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovaťtriasť sazachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvievaexpr.: klepať sadrgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitaťoscilovať: pružné teleso kmitá, oscilujevlniť sahádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlníblikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkaťtrblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetloexpr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1


svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievčamihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipkáexpr. lupkať: lupká očami po dievčatáchexpr. žmurkotať: žmurkotal od dojatianár.: mruškaťmružkať (F. Hečko)nár.: mrihaťmrižkať: podchvíľou mrižká očamipožmurkávaťpožmurkovaťpomrkávaťpoklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou

p. aj bľuskať

2. p. blikať, svietiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žmurkať, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i očami, okom) zatvárať a opäť rýchle otvárať oči, zakrývať a odkrývať oči pohybom mihalníc, pohybovať mihalnicami (často o nadmernej al. chorobnej činnosti mihalníc); mihať, klipkať: nervózne, spokojne ž. očami; Žmurká ospalými očami. (Tim.) Žmurkali sme veselo očami, aby sme skryli dojatie. (Krav.) Mačka sedela, žmurkala do svetla. (Horn.) Žmurkali mu oči (Dobš.) bol ospalý;

pren. expr. o slabom svetle al. o svetle meniacom intenzitu; blikať: hviezdy žmurkajú, lampa žmurká; Niekoľko radov vzdialených svetiel prítulne žmurkalo v teplej tme. (Tim.)

hovor. žart. ž. ako žaba z prachu ustrašene, prestrašene sa pozerať;

2. (na koho, komu i bezpredm.) dávať znamenie, naznačovať niekomu niečo privretím a otvorením očí al. oka; mrkať, mihať na niekoho: Mladí ľudia žmurkajú jeden na druhého. (Kuk.) Žmurká na Joža, aby začal. (Stod.) Žmurká mi, aby som sa len pochlapil. (Al.)

3. expr. (na čo, na koho) pozerať krátkymi, rýchlymi pohľadmi: A ešte mi žmurkal na ten plagát v obchode. (Karv.);

opak žmurkávať, -a, a-jú;

dok. zažmurkať i žmurknúť


žmurknúť, -ne, -nú, -kol dok.

1. (bezpredm. i očami, okom) zatvoriť a otvoriť mihalnice, zatvoriť a opäť rýchle otvoriť oči, pohnúť mihalnicami; mihnúť, klipnúť: Ty sa po celé hodiny do slnca bez žmurknutia dívaš. (Ráz.-Mart.) Odrazu žmurkol očkami. (Jes-á) Zavrtelo dievča hlavou a žmurklo dlhými mihalnicami. (Karv.);

pren. expr. (o svetle) zablysnúť sa, krátko zasvietiť al. zmeniť intenzitu: žmurknutie svetla (hviezd.);

2. (na koho i bezpredm.) dať znamenie, naznačiť niekomu niečo zatvorením a rýchlym otvorením mihalníc, zatvorením a otvorením očí (oka): významne ž. na niekoho; Otec aj syn sa usmiali a žmurkli na seba. (laz.) On jej vzal všetko z ruky, žmurkol, aby šla preč. (Kuk.) Julo na znak súhlasu žmurkol. (Urb.)

3. expr. (na čo, na koho, kam) krátko, rýchlo sa pozrieť. Vše spoza vreckovky žmurkla na neho. (Bod.) Žmurkol k šentýšu. (Gárf.);

nedok. žmurkať

Morfologický analyzátor

žmurkať nedokonavé sloveso
(ja) žmurkám VKesa+; (ty) žmurkáš VKesb+; (on, ona, ono) žmurká VKesc+; (my) žmurkáme VKepa+; (vy) žmurkáte VKepb+; (oni, ony) žmurkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) žmurkal VLesam+; (ona) žmurkala VLesaf+; (ono) žmurkalo VLesan+; (oni, ony) žmurkali VLepah+;
(ty) žmurkaj! VMesb+; (my) žmurkajme! VMepa+; (vy) žmurkajte! VMepb+;
(nejako) žmurkajúc VHe+;
žmurkať žmurkať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor