žmurkať nedok.
1. (mimovoľne) mihať mihalnicami, mrkať, klipkať: figliarsky, priateľsky, nervózne ž., ž. od dojatia
2. dávať znamenie mihaním mihalnicami, mrkať: ž. na dievča, významne ž.
3. (o svetle) mihať, sliepňať: ž-ajúca lampa
● expr. ž. ako žaba z prachu prestrašene sa pozerať;
dok. žmurknúť -e -ú -kol
blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkať • blikotať • blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviek • poblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať sa • mihotať sa • mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlo • kmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampa • žmurkať • požmurkávať • požmurkovať • požmurovať • klipkať • poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajú • chvieť sa • zried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečky • poskakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamre • nár. lipkať (Kálal) • tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie
p. aj trblietať sa
bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami
chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)
2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1
svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiaria • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienok • prebleskovať • poet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlo • horieť: žiarovka, lampa horí • nár. sviecať (Rysuľa) • žmúriť • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamre • expr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň
p. aj svetielkovať
2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1
žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievča • mihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipká • expr. lupkať: lupká očami po dievčatách • expr. žmurkotať: žmurkotal od dojatia • nár.: mruškať • mružkať (F. Hečko) • nár.: mrihať • mrižkať: podchvíľou mrižká očami • požmurkávať • požmurkovať • pomrkávať • poklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou
p. aj bľuskať
2. p. blikať, svietiť 1
žmurkať, -á, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i očami, okom) zatvárať a opäť rýchle otvárať oči, zakrývať a odkrývať oči pohybom mihalníc, pohybovať mihalnicami (často o nadmernej al. chorobnej činnosti mihalníc); mihať, klipkať: nervózne, spokojne ž. očami; Žmurká ospalými očami. (Tim.) Žmurkali sme veselo očami, aby sme skryli dojatie. (Krav.) Mačka sedela, žmurkala do svetla. (Horn.) Žmurkali mu oči (Dobš.) bol ospalý;
pren. expr. o slabom svetle al. o svetle meniacom intenzitu; blikať: hviezdy žmurkajú, lampa žmurká; Niekoľko radov vzdialených svetiel prítulne žmurkalo v teplej tme. (Tim.)
● hovor. žart. ž. ako žaba z prachu ustrašene, prestrašene sa pozerať;
2. (na koho, komu i bezpredm.) dávať znamenie, naznačovať niekomu niečo privretím a otvorením očí al. oka; mrkať, mihať na niekoho: Mladí ľudia žmurkajú jeden na druhého. (Kuk.) Žmurká na Joža, aby začal. (Stod.) Žmurká mi, aby som sa len pochlapil. (Al.)
3. expr. (na čo, na koho) pozerať krátkymi, rýchlymi pohľadmi: A ešte mi žmurkal na ten plagát v obchode. (Karv.);
opak žmurkávať, -a, a-jú;
dok. zažmurkať i žmurknúť
žmurknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (bezpredm. i očami, okom) zatvoriť a otvoriť mihalnice, zatvoriť a opäť rýchle otvoriť oči, pohnúť mihalnicami; mihnúť, klipnúť: Ty sa po celé hodiny do slnca bez žmurknutia dívaš. (Ráz.-Mart.) Odrazu žmurkol očkami. (Jes-á) Zavrtelo dievča hlavou a žmurklo dlhými mihalnicami. (Karv.);
pren. expr. (o svetle) zablysnúť sa, krátko zasvietiť al. zmeniť intenzitu: žmurknutie svetla (hviezd.);
2. (na koho i bezpredm.) dať znamenie, naznačiť niekomu niečo zatvorením a rýchlym otvorením mihalníc, zatvorením a otvorením očí (oka): významne ž. na niekoho; Otec aj syn sa usmiali a žmurkli na seba. (laz.) On jej vzal všetko z ruky, žmurkol, aby šla preč. (Kuk.) Julo na znak súhlasu žmurkol. (Urb.)
3. expr. (na čo, na koho, kam) krátko, rýchlo sa pozrieť. Vše spoza vreckovky žmurkla na neho. (Bod.) Žmurkol k šentýšu. (Gárf.);
nedok. žmurkať