žmurkať nedok.
1. (mimovoľne) mihať mihalnicami, mrkať, klipkať: figliarsky, priateľsky, nervózne ž., ž. od dojatia
2. dávať znamenie mihaním mihalnicami, mrkať: ž. na dievča, významne ž.
3. (o svetle) mihať, sliepňať: ž-ajúca lampa
● expr. ž. ako žaba z prachu prestrašene sa pozerať;
dok. žmurknúť -e -ú -kol
žmurkať, -á, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i očami, okom) zatvárať a opäť rýchle otvárať oči, zakrývať a odkrývať oči pohybom mihalníc, pohybovať mihalnicami (často o nadmernej al. chorobnej činnosti mihalníc); mihať, klipkať: nervózne, spokojne ž. očami; Žmurká ospalými očami. (Tim.) Žmurkali sme veselo očami, aby sme skryli dojatie. (Krav.) Mačka sedela, žmurkala do svetla. (Horn.) Žmurkali mu oči (Dobš.) bol ospalý;
pren. expr. o slabom svetle al. o svetle meniacom intenzitu; blikať: hviezdy žmurkajú, lampa žmurká; Niekoľko radov vzdialených svetiel prítulne žmurkalo v teplej tme. (Tim.)
● hovor. žart. ž. ako žaba z prachu ustrašene, prestrašene sa pozerať;
2. (na koho, komu i bezpredm.) dávať znamenie, naznačovať niekomu niečo privretím a otvorením očí al. oka; mrkať, mihať na niekoho: Mladí ľudia žmurkajú jeden na druhého. (Kuk.) Žmurká na Joža, aby začal. (Stod.) Žmurká mi, aby som sa len pochlapil. (Al.)
3. expr. (na čo, na koho) pozerať krátkymi, rýchlymi pohľadmi: A ešte mi žmurkal na ten plagát v obchode. (Karv.);
opak žmurkávať, -a, a-jú;
dok. zažmurkať i žmurknúť
žmurknúť, -ne, -nú, -kol dok.
1. (bezpredm. i očami, okom) zatvoriť a otvoriť mihalnice, zatvoriť a opäť rýchle otvoriť oči, pohnúť mihalnicami; mihnúť, klipnúť: Ty sa po celé hodiny do slnca bez žmurknutia dívaš. (Ráz.-Mart.) Odrazu žmurkol očkami. (Jes-á) Zavrtelo dievča hlavou a žmurklo dlhými mihalnicami. (Karv.);
pren. expr. (o svetle) zablysnúť sa, krátko zasvietiť al. zmeniť intenzitu: žmurknutie svetla (hviezd.);
2. (na koho i bezpredm.) dať znamenie, naznačiť niekomu niečo zatvorením a rýchlym otvorením mihalníc, zatvorením a otvorením očí (oka): významne ž. na niekoho; Otec aj syn sa usmiali a žmurkli na seba. (laz.) On jej vzal všetko z ruky, žmurkol, aby šla preč. (Kuk.) Julo na znak súhlasu žmurkol. (Urb.)
3. expr. (na čo, na koho, kam) krátko, rýchlo sa pozrieť. Vše spoza vreckovky žmurkla na neho. (Bod.) Žmurkol k šentýšu. (Gárf.);
nedok. žmurkať