chovanec p. zverenec 1
zverenec 1. kto je niekomu zverený do opatery, do starostlivosti: vychovať zo zverenca statočného človeka • chovanec (obyč. kto žije vo výchovnom ústave) • práv. opatrovanec • chránenec
2. p. snúbenec
chovanec, -nca m.
1. chlapec, mladík vychovávaný v nejakom ústave, internáte ap.: ch. internátu, učňovského domova;
2. práv. chlapec prijatý za vlastného, adoptovaný, osvojenec;
chovanecký príd.: práv. ch. pomer
(jeden) chovanec; (bez) chovanca; (k) chovancovi; (vidím) chovanca; (ó) chovanec!; (o) chovancovi; (s) chovancom;
(traja) chovanci; (bez) chovancov; (k) chovancom; (vidím) chovancov; (ó) chovanci!; (o) chovancoch; (s) chovancami;