Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dať dá dajú dok.

1. odovzdať, poskytnúť do vlastníctva, na užívanie ap.: dal mu na narodeniny platňu daroval; d. niekomu odmenu, d. dcére peniaze na kúpu chaty; d. deťom obed, chorému liek podať; d. niekomu dcéru za ženu vydať ju za niekoho; d. život dieťaťu porodiť ho; d. chlapcom po jablku; d. kupujúcemu potvrdenku vydať; d. čas na rozmyslenie; dal za to 1000 korún zaplatil

2. predať: dal mu to za 50 korún; dajte mi to lacnejšie

3. umiestniť, položiť, uložiť, vložiť niekde: d. kvety do vázy, klobúk do skrine, list do zásuvky; daj to sem! podaj mi to! d. deti spať uložiť do postele; d. gól streliť; d. kôš hodiť

4. i nedok. spôsobiť, spôsobovať, zapríčiniť, zapríčiňovať (námahu, starosť): kniha mu dala veľa práce; výchova dala rodičom hodne námahy vyžiadala si

5. i nedok. venovať pozornosť, všimnúť si, všímať si, (po)dbať: daj na mňa, neobanuješ, d. na niečie slovo počúvnuť ho

6. zariadiť, aby sa niečo urobilo, stalo; rozkázať: d. si ušiť oblek, d. text prepísať, d. niekoho sledovať; nech ti dá Pán Boh zdravie! želanie

7. podrobiť sa, podvoliť sa (istému výkonu): d. sa vyšetriť, ostrihať, d. sa zvábiť

8. (často v zápore) dovoliť, pripustiť, umožniť, nechať: nedal mu dopovedať; daj sa konečne presvedčiť; nedaj, Bože, aby sa to stalo! kiež by sa to nestalo; neos. nedalo mu dýchať

9. poslať na štúdiá, do práce ap. a tým pripraviť na zamestnanie: rodičia ho dali za učiteľa; d. syna do učenia

10. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom: d. prednosť uprednostniť; d. príkaz niekomu prikázať; d. radu poradiť; d. odpoveď odpovedať; d. na vedomie oznámiť; d. za úlohu uložiť; d. najavo niečo prejaviť niečo; d. ďalej niečo odovzdať

● d. si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dá, dal by aj poslednú košeľu je veľký dobrák; dám na to krk, na to môžeš d. krk je to nepochybné, isté; d. niekomu kôš, košom, košík odmietnuť ho; krk, hlavu na to nedám neručím za to; expr. nedá si popod nos brnkať nedovolí útočiť na seba; nedal by zaň(ho) deravý groš vôbec si to, ho necení; expr. ruku dá zaňho do ohňa verí v jeho spravodlivosť; svedomie mu nedá nemôže nechať veci tak; to si nedá za klobúk s tým sa nepochváli;

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať; súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme; nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie; to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo; proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu; čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dať dá dajú daj! dal dajúc daný danie dok.

dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa danie sa dok.

dať si dá si dajú si daj si! dal si dajúc si danie si dok.

dať dá dajú daj! dal dajúc dajúci daný dok. 1. (komu čo; zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytnúť niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru; vydať s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu prvú pomoc; d. cestujúcim podrobnejšie informácie; d., nedať niekomu úplatok; dali mu najesť, nocľah, ubytovanie; dajte nám príležitosť napraviť chybu; rodičia mu dali peniaze na oblečenie, na dovolenku, na štúdium; dal mi číslo telefónu; d. niekomu čas na rozmyslenie; banka mu dala pôžičku, úver; hovor. d. niekomu skúšku napriek zlej odpovedi nechať prejsť; Plat dostáva, však jej ho dajú aj inde. [A. Baláž]; Čo ti dalo viac, škola alebo život? [A. Bednár]; cirk. d. si znak pokoja pozdraviť sa navzájom počas omše po obrade pokoja podľa miestneho zvyku (napr. slovami Pokoj a bratská láska nech je medzi nami a podaním si ruky); d. rozhrešenie po spovedi udeliť rozhrešenie; ekon. má dať - dal názvy strán účtu (výdavky a príjmy) □ dali by ste mi k telefónu (pána, pani) XY? jedna z úvodných formúl telefonického rozhovoru; dajže, Bože (čo/čoho/s vedľajšou vetou) uvádza želacie vety
2. (ø; komu čo) ▶ poskytnúť ako dar, odmenu; odovzdať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu darček; d. dcére bohaté veno; d. čašníkovi prepitné; d. nemocnici sponzorský príspevok; d. všetko na deti, na kultúru; d. pracovníkovi mimoriadnu odmenu; čo by sme ti mali d. na narodeniny, na Vianoce?; nedali sme ti už dosť?; nikto ich nenútil, sami chceli d.; Čo som dal, dal som bez nároku. [M. Rúfus]; Výherca jackpotu dal tri milióny na charitu. [Inet 2005]; pren. knihy mu dali veľa do života; mať niečo dané od prírody byť obdarený istými schopnosťami, talentom
3. (čo komu) ▶ vložiť, prisunúť niečo do niečích rúk; syn. podať, odovzdať: dal mu to priamo do rúk; daj mi to sem; dajte mi pohár vody, prosím; dali si ruky na privítanie; Nedám stroj bárakému sopliakovi do rúk. [R. Moric]; Tu som, poď, daj ruku. [L. Ťažký] □ dať ruku (niekomu) dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného ako výraz pozdravu, zmierenia a pod.
4. (čo kam) ▶ postaviť, umiestniť na určité miesto, vložiť niekde; syn. položiť: d. koláč do rúry; d. potraviny do chladničky; d. knihy na poličku; d. ruku do vrecka; dajte kufor hore, aby nezavadzal; ani skriňu nemáme kde d.; do pudingu môžete d. aj hrozienka; Otec si vzal do ruky lyžicu, ale keď videl nahnevanú mater, ako bez slova dala misu na stôl, lyžicu odložil. [M. Jančová]; O to ide, aby si človek zaslúžil, čo má a čo dá do úst. [P. Karvaš]
5. (čo kam) ▶ premiestniť niečo na určité miesto a ponechať to tam (často v inštitúcii); syn. uložiť, umiestniť: d. (si) batožinu do úschovne; d. oblek do čistiarne; d. príspevok do časopisu; sporitelia dali do banky, na vkladné knižky značné sumy; redakcia už dala rukopis do tlače; Všetko, čo malo nejakú cenu, dali sme do šatne. [Sme 2004] □ dať niečo do novín napísať a potom uverejniť v novinách
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zveriť niekoho niekomu do opatery; preniesť zodpovednosť na niekoho iného; umiestniť niekoho niekam: d. deti na prázdniny k starým rodičom; dali ho v kritickom stave do nemocnice □ dať niekoho do väzby umiestniť niekoho do väzenskej cely, aby tam strávil obdobie do vynesenia rozsudku; hovor. dať niekoho do basy uväzniť
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožniť niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; poslať niekoho do roboty, do služby: d. syna na remeslo; d. niekoho do učenia k inštalatérovi; dali ho za automechanika, murára; Dali ho za učňa stolárskemu majstrovi Belušovi. [Ľ. Ondrejov]; A keď potom založili výtvarnú školu pri dome osvety, hneď ma do nej naši dali. [K. Jarunková]; Aj učiteľ ma chcel dať do škôl, ale či mi dovolili? [V. Mináč]
8. (koho komu za koho/ako koho) ▶ zariadiť, aby niekto vykonával určitú činnosť, bol u niekoho v určitej funkcii: dal mu človeka s najlepšími referenciami za hovorcu, opatrovníka; Už samotná skutočnosť, že mi hostitelia dali za sprievodcu tohto skvelého publicistu, svedčí o mimoriadnej pozornosti. [L. Mňačko] □ dať (niekomu) dcéru za ženu súhlasiť, aby sa dcéra vydala za niekoho
9. i nedok. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor; riadiť sa mienkou niekoho; počúvnuť, počúvať, dbať: d. na bratovo slovo; veľa dá na rozličné reči; nedá na rozumné dôvody, zákazy; daj na neho, dobre ti poradí; Vravím vám, dajte na skúsenú osobu. [P. Karvaš] □ dať na seba dbať o svoj zovňajšok
10. (čo za čo) ▶ vydať peniaze (obyč. konkrétnu sumu) za tovar, služby a pod.; minúť na niečo peniaze; syn. zaplatiť: dal za knihu viac, ako pôvodne chcel; nedám za to toľké peniaze; dali za dom celý majetok; hovor. koľko dáte? al. koľko by ste mohli d.?; Dvesto korún za nákovu po prvýkrát, kto dá viac? [F. Švantner]; pren. Bol by som dal poklady za tiknutie vrabca, no krajina vymrela. [J. Blažková] □ dať (niekomu) peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.)
11. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu, predať, vymeniť: dali by ste mi kilo jabĺk?; nemôžete mi to d. lacnejšie?; dajte mi to za sto korún; za čo vám to dali?; dám ti za knihu cédečko □ dať (niekomu niečo) na dlh, na úver predať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
12. (čo/čoho (komu)) ▶ vyžadovať energiu, úsilie na dosiahnutie určitého cieľa: dalo (nám) to veľa námahy; výchova detí dala rodičom veľa radostí i starostí; Cestou na pole dalo nám mnoho práce udržať statok pohromade. [K. Tomaščík]; A vie si už trochu aj predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. [M. Jančová]
13. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikázať al. zariadiť, aby sa niečo stalo, aby niekto poskytol niekomu určitú službu; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: d. žiakom domácu úlohu, testy; d. zakúriť do pece; d. niekoho sledovať; d. niekomu podpísať zmluvu; dali zavolať sanitku, políciu; susedia ho dali pozdravovať; dal jej zahrať obľúbenú pesničku; dali synovi ušiť nový oblek; Viaceré štáty oznámili, že chcú dať vyšetriť všetkých vojakov, ktorých mali v mierových misiách na Balkáne. [DF 2001] □ daj Boh šťastia! pozdrav; nech vám dá Pán Boh zdravie, silu! želanie; daj prednosť v jazde! dopravná značka; dať, nedať na seba (dlho) čakať prichádzať, neprichádzať načas na dohovorené miesto
14. i nedok. v zápore (komu s neurčitkom) ▶ brániť prirodzenému, očakávanému chodu; nedovoliť, nedovoľovať, nepripustiť, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: bolesti, starosti mu nedali spať; ani mu nedal dopovedať; zvedavosť jej nedala, aby tam nešla; Triasol sa ako huspenina, nedal mi ani vydýchnuť. [M. Čeretková-Gállová]; Nemôže ostať v armáde, nedá mu to svedomie. [P. Zván]; Nedalo mu to pokoja, vyzvedal sa. [J. Johanides]; neos. nedalo mu dýchať, spať; Nedalo mu, a keď išiel okolo sváčka, prihovoril sa mu. [D. Tatarka]
15. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozk pobozkať; d. ďalej povedať aj ďalším; d. dieťaťu život porodiť ho; zastar. d. do árendy prenajať; d. niečo dohromady, dokopy a) poskladať rozhádzané b) vytvoriť niečo úplne nové; d. do novín uverejniť; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozšíriť vo verejnosti, zaviesť ako nové; d. do predaja začať predávať; d. do prenájmu prenajať; d. garanciu garantovať, zaručiť; d. gól streliť loptu do bránky; d. hlas niekomu voliť niekoho, hlasovať za niekoho; hovor. d. hobľa niekomu hojdavým pohybom udierať zadnou časťou tela o zem, o stenu, o zadnú časť iného (zo žartu, ako poctu, trest a pod.); d. k dispozícii niekomu niečo poskytnúť možnosť niekomu použiť niečo; d. meno pomenovať; d. možnosť umožniť; d. nádej niekomu vzbudiť v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. na dôvažok pridať navyše; d. najavo verejne prejaviť; d. na vedomie upovedomiť; d. návrh navrhnúť; d. niekomu dieťa stať sa matkou niečieho dieťaťa; d. odpoveď odpovedať; hovor. d. oheň, ohňa niekomu pripáliť niekomu cigaretu; d. podnet podnietiť; d. povolenie povoliť; d. pocítiť niekomu niečo prejaviť niečo (obyč. negatívne) voči niekomu; d. pokoj a) nevyrušovať b) neznepokojovať, nezaťažovať povinnosťami; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikázať; d. popud iniciovať; d. prednosť uprednostniť; d. príklad byť vzorom; d. príležitosť umožniť, poskytnúť možnosť; d. radu poradiť; d. (svoj) súhlas súhlasiť; hovor. d. šancu poskytnúť ešte príležitosť; d. vedieť niekomu niečo oznámiť niekomu niečo; d. výpoveď a) zrušiť zamestnancovi zamestnanecký pomer b) vystúpiť (na vlastnú žiadosť) zo zamestnania; d. za pravdu niekomu súhlasiť s niekým; d. záruku zaručiť; d. zbohom niekomu rozlúčiť sa s niekým; d. znamenie ohlásiť, signalizovať
◘ fraz. ale ste mu dali! súhlasné ocenenie reakcie na odplatu; dal by aj dušu/život za niekoho, za niečo a) veľmi po ňom, po tom túži b) obetoval by veľa (aj život) pre niekoho, pre niečo; dal by mu i tej vlastnej krvi/i ten kabát zo seba/i to blato spoza nechtov/i to, čo nemá/i tú dušu/i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; dal by som/dám hlavu/krk na to som o tom presvedčený; dal by som/dám zaňho ruku do ohňa dôverujem, verím mu; dal mu brezovej polievky/do brady/lopatovej kávy zbil ho; dám ti, že sa ti odnechce/že ma budeš do smrti spomínať/že tak ľahko na mňa nezabudneš vyhrážky; dám ti, keď na deravom moste nájdem nikdy; dať ad acta odsunúť bez vybavenia na neurčito; dať bodku za niečím pokladať niečo za skončené; dať do niečoho celú dušu robiť niečo s láskou, s oduševnením; dať hlavy dohromady/dokopy/dovedna spoločne sa poradiť; dať niečo na papier napísať; zastar. dať niekoho na bubon pripraviť o majetok; dať niečomu pečať urobiť charakteristickým; expr. dať niekoho do laty naučiť poriadku; dať niekomu niečo čierne na bielom písomne; dať niekomu kôš/košom odmietnuť (nápadníka); dať niekomu niečo za babku/za facku lacno predať; dať niekomu po hlave/po ústach/ hrub. po papuli zbiť al. potrestať niekoho; dať niekomu [poriadnu] lekciu vyhrešiť, naučiť poriadku; dať [svoje] slovo niekomu a) sľúbiť niekomu niečo b) zasnúbiť sa s niekým; dať niekomu svoje srdce lásku; dať tromfa niekomu prevýšiť niekoho; dať zelenú niečomu umožniť bezproblémové začatie niečoho; ja ti dám! vyhrážka; nedať na niekoho, na niečo dopustiť a) brániť niekoho, niečo pred kritikou iných b) vyjadrovať sa o niekom, niečom pozitívne; nedal by som za neho ani deravý groš nevážim si ho; nedal by som za to ani jedného bôbu/dreveného groša/jednej babky/horkej cibule o bezcennej, nekvalitnej veci; nedať niekomu ani vydýchnuť nedopriať ani chvíľku pokoja, odpočinku; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa b) dohodli sa; to dá fušku/zabrať je s tým veľa roboty; to dá rozum to je pochopiteľné, logické ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš al. Pánboh jednému dal a druhému sľúbil o majetkovej nerovnosti; daj ma, Bože, kde chceš, len ma ticho polož o podriadení sa osudu; dali by mu, dali, keby sami mali al. kto nič nemá, ten nič nedá al. nemáš - nedáš; nedáš - nemáš; dal som mu čerta a tebe dám dvoch nič; každý radšej vezme, ako dá; komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám; komu si dal, u toho hľadaj; kto chce mať, musí dať; kto mne dá pokoj, ja mu dám dva; kujon, kto viac dá, ako má o podnikavcoch; Pane Bože, akého si ma dal, taký ti tancujem; pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal o závisti; sladšie je dať než brať; sľúbiť a dať je dvoje/nie je jedno ľahšie sa sľubuje
▷ nedok. k 1 – 7, 9, 11, 13 – 15 ↗ dávať

dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001] □ to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová] □ nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ dávať sa

dať si dá si dajú si daj si! dal si dajúc si dok. 1. hovor. (čo/čoho; ø) ▶ objednať si niečo na jedenie al. pitie; niečo zjesť al. vypiť; dopriať si niečo: čo si dáte na obed, na večeru?; d. si zákusok, kávu, pivo; dáš si chlieb s maslom?; len nech si dá, keď mu chutí; dáme si za pohárik ostrého?; Pozval som ho, dali sme si fľašku vína. [J. Johanides]; Daniel prešiel so svojím priateľom do kultúrnej miestnosti a dali si partiu šachu. [R. Sloboda] □ dáte si niečo? pri ponúkaní
2. hovor. (čo) ▶ obliecť, obuť si niečo: d. si kabát, letné šaty; d. si nové topánky; d. si do uší slúchadlá; Na slávnostnú príležitosť nestačí dať si len elegantný oblek, vyžehlenú košeľu. [Pt 1999]
3. hovor. (s neurčitkom) ▶ objednať si vykonanie niečoho, obyč. službu, za ktorú sa platí: d. si urobiť generálku auta; d. si vyhotoviť europas, poistiť byt; d. si namontovať merače tepla; dali ste si už vyvolať fotografie z dovolenky?; Pacienti majú možnosť dať si zmerať krvný tlak, výšku a váhu. [Sme 1999]
4. hovor. (čo) ▶ dohovoriť sa, dohodnúť sa na niečom, obyč. na stretnutí: d. si rande pred divadlom; Zraz si dali v Senici, lebo odtiaľ išiel dostavník. [A. Lacková-Zora]; pren. Dali si uňho schôdzku všetky možné i nemožné radosti. [A. Matuška]
5. (čo; s neurčitkom) ▶ vynaložiť isté úsilie, venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si námahu s overovaním údajov; d. si záležať na celkovom výzore; d. si záväzok, novoročné predsavzatie; d. si za úlohu pravidelne cvičiť
6. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. si kúpeľ, sprchu okúpať sa, osprchovať sa; hovor. d. si pauzu a) urobiť si prestávku b) prestať dočasne s určitou činnosťou; d. si podmienku podmieniť vykonanie niečoho niečím iným; d. si pozor byť opatrný; d. si rady poradiť si sám; hovor. d. si repete a) urobiť niečo ešte raz b) dať si ešte jednu porciu (toho istého) jedla
◘ fraz. ale si si dal zle si pochodil; dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať pre peniaze urobí všetko; expr. daj(te) si to za klobúk/za rám výraz odmietnutia; expr. daj si odchod! odíď!; dal by si za to tri rebrá vytiahnuť al. dal by si aj do kolena vŕtať aby niečo získal, urobil by pre to hocičo; expr. dať si do hrba/do nosa vypiť si; dať si mantinely vymedziť si hranice v konaní, ktoré nechceme prekročiť; dať si pohov urobiť si prestávku; dať si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dať si pokoj s niečím radšej nerobiť niečo, čo je neprípustné, nebezpečné a pod., zbytočne neriskovať; nedá si popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu niečo dovoľoval; nedať si niečo ujsť nepremeškať niečo zaujímavé, výhodné
▷ nedok. k 1, 4 – 6 ↗ dávať si

dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do práce, do čítania, do plaču; d. sa do jedla; d. sa s niekým do reči; d. sa na ústup; Všetko sa dávalo na útek pred touto rachotiacou a smrdiacou potvorou. [J. Horák]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa poberať určitým smerom: d. sa naľavo, napravo; d. sa lesmi a lúkami; Marek odkladá kľúč do vrecka, zakrúti sa tuhšie do premoknutého plášťa a dáva sa dolu ulicou. [V. Mináč]; Elegantný kostolník s čiernym dáždnikom dáva sa teraz na svoju každodennú púť. [V. Bednár]
3. (do čoho; na čo) ▶ pripájať sa (ako ďalší) do skupiny, združovať sa s niekým; spoločne vykonávať niečo s niekým: d. sa do pochybnej spoločnosti; d. sa na zbojníctvo; Mekýšovci darmo sa nedávajú do kamarátstva. [J. C. Hronský]; Dávať sa do takého spolku, ani nevieme, o čo ide. [Ľ. Smrčok]
4. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu; pripúšťať vykonanie istej činnosti: dával sa strihať celkom nakrátko; dávate sa pravidelne očkovať proti chrípke?; d. sa najímať na sezónne práce; To nie je správne, že sa ľudia dávajú podplácať. [Ľ. Zúbek]; Bolo módou dávať sa portrétovať u Skuteckého. [Inet 2005]
◘ fraz. dávať sa na krivé chodníčky mravne upadať, spúšťať sa; dávať sa do poriadku a) upravovať svoj zovňajšok b) zviechať sa
▷ dok. ↗ dať sa

dávať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. 1. (čo/čoho; ø) ▶ niečo jesť al. piť, dožičiť si jedlo, nápoj: dáva si zákusky a k nim kolu; ráno si vždy dávali kávu; V staničnej reštaurácii nám kúpili párky a sami si začali dávať slivovicu. [K. Jarunková]
2. hovor. (čo) ▶ dohovárať sa na niečom, dohodovať si niečo, obyč. stretnutie s niekým: d. si s niekým stretnutie; d. si znamenie; Veď preto si schôdzku dávali a jasne sa dohovorili, že ak nepríde, bude to pre Miloša výstraha. [E. B. Štefan]
3. (čo; s neurčitkom) ▶ robiť, prijímať niečo dobrovoľne al. ako povinnosť; vynakladať úsilie, obyč. pri niečom mimoriadne dôležitom; venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si náročné úlohy, záväzky, novoročné predsavzatia; d. si na niečom záležať; dáva si s tým veľkú námahu; Nestačí chodiť po vyšliapaných chodníkoch, ale dávať si smelšie ciele. [Vč 1993]
4. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: d. si pozor byť opatrný; d. si za vinu obviňovať sa
◘ fraz. dávať si pozor na jazyk hovoriť opatrne; expr. dávať si do nosa popíjať; nedávať si servítku pred ústa hovoriť nevyberane
▷ dok. ↗ dať si

dávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (komu čo, zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytovať niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu informácie; dával bratovi pravidelne stravu, ubytovanie; rodičia mu dávali peniaze na štúdium; zem dáva bohatú úrodu; dávali mu každý mesiac injekcie; Museli mu dávať krv zo zdravých ľudí. [Ľ. Zúbek]; Chatár Doubek, ktorý nám dával farbu, sa vždy čudoval, čo s ňou preboha robíme. [A. Bednár]; Opasok drží teplo v plášti, dáva pocit sily. [L. Ťažký] □ zastar. dáva sa na známosť, že... oznam verejnosti
2. (ø; komu čo) ▶ poskytovať ako dar, odmenu; odovzdávať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu často kvety; dávali na dobročinné účely značné sumy; dával, hoci to nik od neho nežiadal; Posledné dávam. Ďakuje mi hvizd. [Š. Pártošová]; Dávajú ženám dary a zdanlivo tak priznávajú svoju vinu na ich nešťastnom údele. [Sme 2001]
3. (čo komu) ▶ podaním vkladať, približovať niečo niekam, do niečích rúk; syn. podávať, odovzdávať: d. niekomu ruku na pozdrav; nedávajte mu to do rúk; Dáva mu pekný hrnček, veľký so zlatými okami. [M. Rázus]
4. (čo kam) ▶ klásť, vkladať na určité miesto al. uschovávať na určitom mieste: d. potraviny do chladničky; d. koláč do rúry; nedávaj si ruku do vrecka; nedávajte tie knihy na stôl; Dievčatko vzalo misku a viac po pamäti bralo a dávalo si do úst kapustné strapce. [M. Jančová]
5. (čo kam) ▶ z rozličných dôvodov odovzdávať a potom nechávať na určitom mieste (často v inštitúcii): d. často televízor do opravy; d. odev do čistiarne; d. rukopis do tlače; dával usporené peniaze do banky, na vkladnú knižku; Do domácnosti dáva mesačne okolo šesťsto korún. [R. Sloboda]
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zverovať niekoho niekomu do opatery; prenášať zodpovednosť za niekoho na niekoho iného; umiestňovať niekoho niekam: dáva pričasto dieťa do opatery starým rodičom; Slaboch som, nemám toľko vôle, koľko tam treba, nedávajte ma do družstva. [R. Moric]
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožňovať niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; posielať niekoho do roboty, do služby: nedávajte ho na gymnázium, vysokú školu; Trochu počkajte, až budete mať syna sami, toho si dávajte na priemyslovku. [F. Hečko]
8. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor, riadiť sa mienkou niekoho, uznávať ho: d. na slová rodičov; veľa dáva na klebety, na kolegov; nedáva na rozumné návrhy, zákazy; nedávajte príliš na štýl, píšte tak, ako by ste písali dobrému priateľovi
9. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydávať al. poskytovať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu: dáva zeleninu po 20 korún predáva; dáva súkromné hodiny angličtiny; po čom to dávajú?; expr. d. niečo za nekresťanské peniaze; Na omše už nič nedávaj, lebo to koštuje len peniaze. [R. Jašík] □ dávať (niekomu niečo) na dlh, na pôžičku, na úver predávať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
10. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikazovať al. zariaďovať, aby sa niečo stalo, urobilo: d. žiakom veľa úloh; d. podozrivého neustále sledovať; dávali každý týždeň do predaja nový tovar; kedysi dávala polícia aj strieľať do demonštrantov; d. šoférovi znamenie; Preto si dával aj jedlo posielať hore. [E. B. Štefan]; Jej sa Jožko páči a vždy ho dáva pozdravovať, keď prídu Bohunskovci k nám na návštevu. [K. Jarunková]
11. v zápore (komu s neurčitkom; komu čo) ▶ nedovoľovať, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: nedávať niekomu niečo pocítiť; bolesti, starosti mu nedávali spávať
12. hovor. (čo) ▶ uvádzať v divadle, kine, v televízii a pod.: dnes večer dávajú Krútňavu; čo dávajú dnes v televízii?; dávajú futbal, hokej, koncert; Večer dávali v telke Počestnú pobehlicu. [K. Jarunková]; Neprekážalo mu, že dávali samé metalurgické a laboratórne filmy. [V. Bednár]
13. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozky bozkávať; zastar. d. do árendy prenajímať; d. dohromady, dokopy niečo a) skladať rozhádzané b) vytvárať niečo úplne nové; d. do novín uverejňovať; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozširovať vo verejnosti, zavádzať ako nové; d. góly strieľať lopty do bránky; d. k dispozícii poskytovať možnosť použitia niečoho; d. meno pomenúvať; d. možnosť umožňovať; d. nádej niekomu vzbudzovať v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. najavo (verejne) prejavovať; d. na vedomie upovedomovať; d. odpoveď odpovedať; d. na papier písať; d. podnet podnecovať; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikazovať; d. príklad byť vzorom; d. ponaučenia poúčať; d. popud iniciovať; d. pozor a) byť opatrný b) dozerať; d. niekomu, niečomu prednosť uprednostňovať niekoho, niečo; d. sľuby sľubovať; hovor. d. šancu poskytovať ešte príležitosť; d. teplo hriať; d. vinu niekomu obviňovať niekoho; d. záruku zaručovať
◘ fraz. dávať krídla podnecovať; dávať do jedného vreca hodnotiť rovnako; dávať niečo do parády do poriadku; dávať niečomu pečať charakteristický znak; expr. dávať niekoho do laty karhať niekoho, učiť niekoho poriadku; dávať niekoho s niekým dohromady zoznamovať niekoho s niekým, obyč. s cieľom prípadného manželstva; dávať niekomu plané sľuby zavádzať niekoho; dávať niekomu rozumy poúčať niekoho; dávať niekomu za pravdu súhlasiť s niekým; dávať niekomu zbohom lúčiť sa s niekým; tam, kde si líšky/vlky dávajú dobrú noc na odľahlom mieste; subšt. dávať bacha mať sa na pozore ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o nerovnosti medzi ľuďmi; keď [ti] dávajú, ber, keď [ťa] bijú, utekaj al. keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj; kto viac dáva, viac žiada; kto mne dáva, učí ma dávať; lepšie dávať, než pýtať; z cudzieho ľahko dávať
▷ dok. k 1 – 11, 13 ↗ dať

nechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nezmeniť existujúci stav, nezasiahnuť do deja, do situácie; syn. ponechať: n. dvere, obloky otvorené; n. bežať motor; n. zvoniť telefón; n. veci na svojom mieste; n. rozhodnutie v platnosti; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. hostí o hlade, o smäde, hladných, smädných nedať sa hosťom najesť, napiť; rozhodla sa n. si dieťa donosiť ho; nenechaj zapnuté spotrebiče; nechajte ma spať; náročky im nechal na noc rozsvietené; poslednú pieseň nechaj znieť jak zlatý budík pri posteli [J. Buzássy]; Posla už viac nemôžu nechať čakať. [J. Lenčo]; Keď videl na stole zapaľovač, nechal zápalky vo vrecku. [P. Vilikovský]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ odísť od niekoho, niečoho, nezdržať sa v blízkosti niekoho, niečoho, opustiť; syn. zanechať, ponechať: n. deti bez dozoru; nenechajte ho samého; nechala ho priateľka, žena rozišla sa s ním; kde si nechal brata?; Bála som sa nechať Fedora bez mojej prítomnosti čo len chvíľu. [E. Farkašová]; Mamu necháme doma, lebo ona ešte musí chodiť do úradu. [K. Bendová]; Nechal kone na veľkej lúke, ktorá sa zvažovala k brehu. [E. Dzvoník]
3. (čo (kde)) ▶ nevziať niečo so sebou, k sebe, odložiť (na neskoršie); syn. uložiť, uschovať: n. batožinu v úschovni; n. topánky predo dvermi; n. auto na parkovisku; náradie si nechali za plotom; ľahko sme našli kľúč nechaný pod rohožkou; Všetky kovové predmety, s výnimkou minidisku, som jej prikázal nechať v chodbe. [M. Hvorecký]
4. (čo) ▶ prestať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdať sa, zanechať: v druhom ročníku musela n. štúdium; nechal robotu, športovanie; Juro neraz pomýšľal, že konzervatórium nechá, a bol si istý, že matka bude s tým súhlasiť. [R. Sloboda]; Nechaj ovce ovcami a hybaj kade ľahšie. [J. Balco]; Klampiarstvo však nechal, za plech málo platia. [V. Šikula]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ spôsobiť, že po prítomnosti, činnosti, po odchode niečo zostane; syn. zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n. list na rozlúčku; kocúr nechal po byte chlpy; nechala sestre odkaz s poďakovaním za pohostinnosť; Jachajúce auto rýchlo ufrnglo, nechajúc za sebou len prach a bedákanie. [Š. Žáry]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odložiť niečo niekde, nevziať so sebou; syn. zabudnúť: n. doklady v aute, doma na stole; niekde som si nechala okuliare; kde si nechal dáždnik?; Zaplatím veľmi rád, - povedal Paniberko, - ale nechal som si doma peniaze. [S. Rakús]
7. (čo komu) ▶ dobrovoľne sa vzdať niečoho v prospech niekoho; syn. ponechať, prenechať: drobné si nechajte; nechaj mu to, to je jeho!; predchádzajúci nájomníci nám nechali všetok svoj nábytok; Ale vieš čo, keď je to už také bezcenné, tak mi to nechaj. [J. Lenčo]; Nechal som im tam sekery, všelijaké železné nástroje a iné užitočné predmety v nádeji, že domorodci sa vrátia, vezmú si dary a prestanú sa nás báť. [V. Krupa]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužiť všetko, odložiť nabok, na neskorší čas, pre niekoho, na iný účel a pod.: n. na ozdobu pár vetvičiek; nechaj mi kúsok koláča; teplý nátelník si nechaj na chatu, na lyžovačku; Liesku tiež nechaj, vravia, že do liesky hrom neudrie. [J. Zambor]
9. (čo (na kedy)) ▶ posunúť vykonanie niečoho na neskorší čas; neurobiť všetko naraz; syn. odložiť: toto rozhodnutie necháme na neskôr; nová vláda nechala razantnejšie opatrenia na budúci rok; odovzdanie správy si nechal na poslednú chvíľu
10. (čo na koho) ▶ dať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoľahnúť sa s niečím na niekoho, zveriť; syn. ponechať, prenechať: n. rozhodnutie na iných; nechaj to na mňa! postarám sa o to; Vôbec, neradno asi hneď všetko riešiť - treba čosi nechať aj na potomkov. [V. Mikula]
11. iba v spojení so zvratným zámenom v akuzatíve sa (s neurčitkom) ▶ pripustiť, aby niečo ovládlo vlastné vedomie niekoho, dať sa opanovať niečím, podľahnúť, oddať sa niečomu: n. sa niečím uchvátiť, inšpirovať; nechal sa učičíkať báchorkami; nenechaj sa zotročiť povinnosťami; Otec sa zrejme nechal uniesť fantáziou. [J. Blažková]
12. (s neurčitkom) ▶ zariadiť vykonanie istej činnosti na niekom, obyč. na sebe; súhlasiť s uskutočnením určitého úkonu na niekom, obyč. na sebe, vhodnejšie dať: nechala zaočkovať psa proti besnote; nechal sa ostrihať; nechala sa od nej pohladiť
13. (s neurčitkom) správ. ▶ dať prikázať al. určiť, aby sa niečo stalo; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si vyčistiť oblek správ. dať si vyčistiť oblek; n. pozdravovať známych správ. dať pozdravovať známych; n. sledovať podozrivého správ. dať sledovať podozrivého; n. si poradiť od skúsenejších správ. dať si poradiť od skúsenejších
14. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrtiť; n. niekoho na slobode neuväzniť; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšimnúť si niečo, nezareagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomôcť niekomu
◘ fraz. ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ja to tak nenechám! zasiahnem, budem konať; nechaj to! prestaň, nerob to, nedotýkaj sa toho; nechali ho pri tom nevyvracali mu to; nechať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevšimnúť si niečo, niekoho; nechať niečo, niekoho plávať prestať si všímať niečo, niekoho, nezasahovať do niečoho; nechať niečo, niekoho tak/na pokoji nezasahovať do niečoho, nevšímať si niekoho; nechať niečo na horšie časy odložiť si niečo pre prípad núdze; nechať niečo na náhodu neriešiť niečo, spoľahnúť sa na náhodu; nechať niekde/pri niečom zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosti; nechať niekoho v kaši/v štichu/v úzkych nepomôcť niekomu v nepríjemnej situácii, v nešťastí; nechať niekomu voľnú ruku umožniť niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechať si niečo pre seba nepovedať o niečom iným; nechať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechať nikoho na pochybách, [že...] presvedčiť všetkých o niečom; to sa musí nechať! výraz uznania
▷ nedok. ↗ nechávať

DAT skr. ‹a: digital audio tape› digitálna zvuková kazeta

dať, dá, dajú dok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva, darovať; udeliť, poskytnúť, venovať: d. niekomu peniaze, šaty, jedlo; d. niekomu na chlieb, na cigarety; d. do daru niekomu niečo; d. dcére niečo do vena; hovor. d. ohňa niekomu pripáliť cigaretu al. fajku; d. niekomu odmenu, d. niekomu nocľah, d. niekomu byt, ubytovanie; d. niekomu pôžičku požičať peniaze; d. niekomu potvrdenie vydať; d. do prenájmu niekomu niečo; d. niekomu náhradu za niečo; d. do opatery niekomu niekoho, niečo

● d. niekomu niečo na dôvažok pridať, priložiť; dal by i poslednú košeľu, i to by dal, čo nemá je veľký dobrák, je veľmi štedrý; d. niekomu dcéru za ženu vydať zaňho; d. niekomu niečo čierne na bielom potvrdiť niečo písomne; d. niekomu svoje srdce zaľúbiť sa doňho; d. niekomu košík, kôš odmietnuť ho; d. niekomu tromfa prevýšiť, pretromfnúť ho; d. niekomu na niečo slovo záväzne sľúbiť niečo; d. niekomu slovo a) sľúbiť niekomu niečo, b) hovor. zasnúbiť sa s niekým; zrušiť dané slovo nedodržať sľub; hovor. nedať niekomu ani zlého slova nepovedať mu nič zlého (o dobrom vzťahu k niekomu); hovor. nedať slova niekomu neprehovoriť s ním; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa, b) povadili sa; d. niekomu zaucho, po hlave, po tvári, po ústach, hovor i po papuli, po pysku udrieť ho; d. život niekomu porodiť ho; dal by dušu, život a) za niekoho všetko je ochotný obetovať zaňho, b) za niečo veľmi dychtivo túži po niečom; d. za niekoho, za niečo život umrieť za niekoho, za niečo; hovor. dám, dal by som na to hlavu, krk som o tom presvedčený; d. niekomu niečo za úlohu uložiť, prikázať; d. radu niekomu poradiť; d. meno niekomu, niečomu pomenovať niekoho, niečo; d. niekomu odpoveď odpovedať mu; d. niekomu rozkaz, príkaz rozkázať, nariadiť mu; d. niekomu pokyn, znamenie pokynom, znamením rozkázať; hovor. d. niekomu lekciu a) vyhrešiť ho, b) nabiť ho, v športe poraziť ho; d. popud, podnet k niečomu (na niečo) vyvolať, zapríčiniť začiatok nejakej činnosti; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo niečím; d. niekomu niečo na vedomie oznámiť, upovedomiť niekoho; hovor. d. ďalej niečo povedať to iným; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejaviť niečo; dať, nedať niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. niekomu čas na rozmyslenie nechať ho rozmyslieť si niečo; d. niekomu ponaučenie poučiť ho; d. záruku niekomu zaručiť sa; d. niekomu výpoveď zrušiť s ním pracovný al. nájomný pomer; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostniť niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodnúť sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožniť mu niečo; daj, dajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; dať si rady, nedať si rady s niekým, s niečím vedieť, nevedieť si poradiť; dať, nedať pokoj niekomu nevyrušovať, vyrušovať ho; d. si pokoj s niekým, s niečím nezačínať si s niekým, s niečím, nepúšťať sa do niekoho, do niečoho; d. si záležať na niečom starostlivo urobiť niečo; dajme tomu povedzme, predpokladajme; ale ste mu dali! výraz súhlasu s tým, čo si niekto dovolil voči niekomu; ja ti dám! výraz hrozby; d. niekomu dobrú noc pozdravom zaželať; hovor. d. niekomu, niečomu zbohom rozlúčiť sa s niekým, s niečím, odobrať sa od niekoho, od niečoho; šport. d. gól dostať loptu al. puk do brány súpera;

2. (čo, zried. i koho) položiť, vložiť, uložiť niekam: d. obed na stôl, d. šaty do skrine, d. si pero za klobúk; d. dieťa spať uložiť do postele

● hovor. nedá si to za rám, za klobúk s tým sa nepochváli; hovor. žart. daj si to za rám! výraz odmietnutia, opovrhnutia; d. list na poštu podať, odovzdať; d. niečo dohromady, dokopy zložiť, poskladať to; hovor. d. niečo na papier napísať; d. niečo do novín uverejniť; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa poradiť; d. niekomu niečo (niekoho) do rúk odovzdať; ľud. d. niekoho na bubon pripraviť ho o majetok; hovor. d. niekoho do laty veľmi ho vyhrešiť; d. niečo do poriadku usporiadať to, urobiť poriadok v niečom; d. deti, syny, dcéru do poriadku oženiť, vydať; d. niekoho do väzby uväzniť ho; cirk. d. niekoho do kliatby uvaliť kliatbu na niekoho; d. do obehu nové platidlá, peniaze vydať; d. tovar do predaja uvoľniť ho pre predaj;

3. (komu čo) podať: d. niekomu ruku; Daj mi tú knihu!

● d. niekomu na niečo ruku prisľúbiť mu niečo;

4. (komu) spôsobiť, zapríčiniť prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dalo mi to veľa práce, starostí, námahy; dalo mi to robotu;

5. i nedok. (na koho, na čo) dbať, venovať pozornosť niekomu, niečomu: hovor. d. na seba dbať, starať sa o seba; d. na niekoho počúvať, uznávať niekoho, dôverovať niekomu; veľa dá na reči verí tomu, čo sa rozpráva; d. na slovo niekoho poslúchnuť; Nič nedal na kuvičie proroctvá. (Vaj.)

6. (s neurč., zried. i čo) rozkázať, uložiť niekomu urobiť, vykonať niečo: d. zakúriť do kachieľ, d. popíliť drevo; d. si ušiť šaty; d. zavolať políciu; d. podpísať niekomu niečo

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho uložiť niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk); hovor. d. si obed, pivo a) v reštaurácii objednať, b) v domácnosti zjesť, vypiť;

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobiť niečomu: d. sa fotografovať, d. sa operovať, d. sa poistiť; d. si zub vytrhnúť, d. si vlasy ostrihať

● hovor. daj sa vypchať! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia, výsmechu; daj sa (ti) mi bože, daj sa (ti) mi svete výrazy opovrhovania, podceňovania, bagatelizovania;

8. (s neurč.) pripustiť, dovoliť niečo, umožniť niečo, nechať (často v zápore): dať, nedať niekomu niečo pocítiť prejaviť voči nemu niečo; dať sa, nedať sa využiť; dať sa, nedať sa presvedčiť; dať sa, nedať sa biť; dať sa, nedať sa odradiť

● d. niekomu vedieť o niečom, o niekom podať zprávu, oznámiť niečo; nedá (dá) sa prosiť o ochotnom (neochotnom) človeku; nedajte sa prosiť, núkať! zdvorilostná formula pri núkaní; nedať (dať) si ujsť niečo využiť (nevyužiť) príležitosť; hovor. nedá (dá) sa vodiť za nos nedá (dá) sa klamať; d. niekomu voľnú ruku dovoliť, umožniť mu voľne konať; starosť, bolesť ap. mu nedá spať, neos. nedá mu spať nemôže spať (pre starosť, bolesť ap.); zvedavosť mi nedá neviem sa ubrániť zvedavosti; hovor. arch. dal by pánboh! kiež by sa to stalo!

9. (koho na čo, za čo i s neurč.) umožniť niekomu vyučiť sa v škole, v remesle ap.; poslať do zamestnania, do služby ap.; d. niekoho na remeslo; dali ho za učiteľa, za lekára, za kováča; d. niekoho vyučiť;

10. hovor. (čo, zried. i koho) predať al. vymeniť za niečo: dajte mi za korunu droždia; d. niekomu niečo na úver predať bez platenia v hotovosti

● d. niečo za babku, za facku lacno predať; nedá (nedal by) niečo, niekoho (ani) za svet za nič na svete sa toho (ho) nezriekne;

11. (za čo, za koho) vydať peniaze, zaplatiť: za dom dal tridsaťtisíc Kčs

● hovor. nedám (nedal by som) za to (zaňho) ani deravý groš nevážim, necením si to (ho);

nedok. dávať

|| dať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podujať sa, podobrať sa na niečo: d. sa do roboty, do spevu, do tanca, do reči, do smiechu, do plaču, do kriku; d. sa do jedla; d. sa do pohybu, do behu; d. sa s niekým do známosti zoznámiť sa s ním; d. sa na pokánie; d. sa na útek začať utekať: d. sa vnohy utekať; Chlapi pohádžu pušky a dajú sa skákať. (Heč.)

● dali sa do vlasov pobili sa; d. sa na cestu vypraviť sa; d. sa na zlú cestu (na zlé cesty) začať robiť niečo zlého (najmä o nemravnom živote); hovor. d. sa za pasy začať sa biť, pasovať;

2. pobrať sa, ísť, zamieriť smerom niekam: d. sa do sveta; d. sa krížom cez horu; d. sa doprava, doľava, napravo, naľavo; d. sa poľom, cestou;

3. (s neurč.) vyjadruje možnosť nejakého deja (v jednočlenných al. dvojčlenných pasívnych vetách): peniaze sa dajú ľahko stroviť; usilovnosťou sa dajú dosiahnuť veľké veci; neos. dá sa tušiť, predpokladať, očakávať, že...; naňho, na to sa dá (nedá) spoliehať; kúpil všetko, čo sa dalo

● urobíme, čo sa dá čo bude možné; nedá sa nič robiť!, čo sa dá robiť! výrazy rezignácie; o tom sa nedá rozprávať to nemožno slovami vyjadriť;

4. poddať sa; obyč. v zápore nedať sa odporovať, brániť sa: Bratia, nedajme sa! (Botto) Zasa zapáral do Jura, ktorý sa mu verabože nedal. (Jégé)

5. (medzi koho) spojiť sa, združiť sa s niekým: Keď sa dáš medzi nás, nič sa ti nestane. (Jégé);

nedok. dávať sa

|| dať si

1. (čo, čoho) dopriať si: Nedá si chvíľky oddychu. (Tim.) Nedal som si pokoja, kým som si i hlávku pijavice špendlíkom nevytiahol. (Ondr.)

● hovor. expr. d. si do nosa opiť sa;

2. hovor. (čo) dohovoriť sa s niekým o niečom: d. si schôdzku, zraz;

nedok. dávať si

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva; udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty; d. niekomu na chlieb; d. niekomu niečo do daru; krava dáva denne 5 l mlieka; zem dáva dobrú úrodu

● d. niekomu radu radiť; d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo; d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho; d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo; dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním; d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho; d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo; dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo; d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho; d. hodiny súkromne vyučovať; d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho; d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní; d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo); kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko; Blázon dáva, múdry berie (prísl.) o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar; Zomrel dávno, čo dával darmo (prísl.) za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

● d. niečo dohromady, dokopy skladať to; hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť; d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených; d. na slovo niekoho;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

● hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy; d. sa fotografovať;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo; dávať sa, nedávať sa prosiť; d. sa unášať niečím;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

● d. na úver predávať bez platenia v hotovosti; hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine; usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu; d. obed, večeru, banket;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči; d. sa do práce; d. sa do pohybu; d. sa do známosti; d. sa do jedla; d. sa na cestu začínať cestovať

● d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne; d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť; d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

dať dok.
1. csl odovzdať do vlastníctva, darovať, venovať: Obedz dala drevo a majstri robiľi (Detva ZVO); Ňedaj mu aňi haľiera! (V. Bielice TOP); Troška sena dajte komiédantom pre kone! (Kostolné MYJ); Bo ftedi haňba bula, ke_dachtora madz dala dzevce kanavasovu plachtu
L. da_clovo (Rim. Píla RS) - sľúbiť; dať pozor (Lišov KRU) - dozrieť;
F. ja bi svojim dzecom i ňebo dala, kebim hodna dac (Sobrance) - všetko, i nemožné; aňi zlého slova mu ňedala (Bošáca TRČ) - veľmi pekne s ním zaobchádzala; žebi zme daľi pozor, kedz idzeme! (Kokšov-Bakša KOŠ) - aby sme boli opatrní; daľi mu košier pri ďieušaťi (Kociha RS) - odmietli ho; dau̯ zbohom roďičom (Záh. Bystrica BRA) - odišiel; daj Boch šťasťia! (Mučín LUČ) - pozdrav; daj, bože, co robice? (Ratvaj SAB) - pozdrav
2. csl priniesť, podať (jedlo, krm, pitie): Daľi čaju, hoďiľi mä do posťeľe (Žaškov DK); Daľi nám dákej tej páľenki (Detva ZVO); Dala na stuol frištuk (Prosné PB); Idu dac kravom (Dl. Lúka BAR)
3. csl poskytnúť, odovzdať: Daľi mu aj poľa pot švápku (Paludza LM); Kelko mu dali múki, telko som ín dala chleba (Bzenica NB); Hňeśka nam krava malo mľika dala (Dl. Lúka BAR)
L. nedá chosen (Myslenice MOD) - nie je užitočný; daď na vedomie (Rim. Píla RS) - oznámiť; dau̯ otpoviet (Záh. Bystrica BRA) - odpovedal; daď na súd (Žaškov DK) - podať žalobu; daď na fiškáľa (Prievidza) - zažalovať
F. to mi nedá pokoja (V. Bielice TOP) - znepokojuje ma; uun dzeckoj dau̯ na voľu (Sobrance) - dovolil mu všetko; dáž mu to po lopaťe, a ešťe ťa ňerozumie (Bodorová MAR) - zrozumiteľne vysvetlíš; dau̯ si rozum do árendi (Mošovce MAR) - zbláznil sa; ňezna sebe dadz radi (Vydrník SNV) - poradiť si; keť sa to už dalo na verejnosť, išľi si písaď ohláški (Kšinná BÁN) - zverejnilo sa to; daj pokoj, máš pokoj! (Hrušovo RS) - ako sa ty správaš k iným, tak sa aj iní k tebe; daj, Bože, zdravinka dobrého (Martin) - vinš; dobrí ďeň! - Pán Boh daj (Martin) - pozdrav a odpoveď na pozdrav; neh mu dá panbu lechkí otpočinek! (Hlboké SEN) - pri spomienke mŕtveho
4. csl zaplatiť, odmeniť sa: A za kravu mi ňidž ňedaľi (Parížovce LM); Ag zme sa zjednaľi, daľi nám závdavok (Detva ZVO); Keľo ci dadz za ti krpce? (Kolárovice BYT); Dročarovi dala za harence (Vydrník SNV)
5. csl predať: Otrubi ván muožen dať po peť kilo (Lišov KRU); Daľi sťe ho o tricať korún ňiže (Detv. Huta ZVO); Tamtu kravu zme daľi na meso (Fintice PRE)
F. dau̯ ťi capa za kravu (Hor. Jaseno MAR) - oklamal ťa; ňedá to aňi za Košice (Rim. Píla RS) - za nič na svete; nedav bi to ani za tri sveti (Lukáčovce HLO) - vysoko si to cení
6. csl poslať (do školy ap.), preložiť: Tag zme ho daľi do Lučenca, žebe s ňeho voľačo bolo (V. Lom MK); Ujťi sa ňedalo, ľebo ma daľi k starejm šaržiam (V. Lom MK); Dali ma na vlečku (Blatné MOD)
L. daď na remeslo (V. Bielice TOP) - za učňa; dadz do školou (Sobrance) - na štúdiá
7. csl položiť, vložiť ap.: Kolísku fše ňebolo aňi ďe dať (Žaškov DK); Ďe sťe daľi tú kandlu, stríku? (Stožok ZVO); To hríbiatko vezneš, dáž ho pot studňu a umiješ ho! (Jablonové MAL); Do kabele im nebolo čo dát (Blatné MOD); Boki ze śviňi daľi na korito a nasoľiľi (Dl. Lúka BAR); Ked bula vekša kura, ta zme daľi pod ňu dvacedzjeden vajec (Kokšov-Bakša KOŠ)
8. csl zbiť, potrestať, vyhrešiť: Aľe mu dau̯, tri dňi sa ňemohou̯ zviechať! (Košťany n. Tur. MAR); Aľe mu dala, treskla ho po hlave! (Prosné PB); Ja mu dam, až mu budze kepsko! (Markušovce SNV)
F. počkaj, šak já ťi dám, co pes nesce! (Stráže n. Myj. SEN) - zbijem ťa; ja mu dala futraš (Sobrance) - vyhrešila som ho
9. csl rozkázať, uložiť, niekomu niečo urobiť (v spoj. s neurčitkom): Ja si hádam ešťe dám spraviť tie kapce (Vrbie RUŽ); S toho bavľnového plátna sme ím daľi ušic také široké ti rukávi (Podmanín PB); Naj daju uoňi porubac (drevo) s ciganoma (Sobrance)
F. janom som ho dau̯ krsťiť (Martin) - dal som mu meno Ján; hotovím dat viplácat (Brestovec MYJ) - dať palicovať: dav jéj zahrád marš (Brestovany TRN) - pyšnú dievku vykázal zo zábavy
10. csl dovoliť, umožniť (v spoj. s neurčitkom), nechať (často v zápore): Daľi zme hej trošku vipiť (Žaškov DK); Daj sadnúť mľieko! (Kaľamenová MAR); Dajte si povedať! (V. Bielice TOP); Nedali mu tam ít (Brodské SKA); Ta už mu daľi zdechnuc (Sedlice PRE)
11. zastupuje iné sloveso, ktorého význam vyplýva z kontextu: Čapku si daj (zlož) dolu z hlave! (Turíčky LUČ); Ľen si vi ten statog von s tej maštaľi dajťe! (vyveďte) (Lišov KRU); No tú fajku aj desetkrád dau̯ (vyňal) z hubi a vzau̯ ju naspátki (Jablonové MAL); Som dal (požičal) sušedovi mojeho jedneho (koňa) a on mi dal (požičal) jeho a tag zme še moreľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Muśu pujz_gu dochtoroj, naj mi daco da (predpíše liek) (Sobrance)
F. dau̯ nohi na pľecia (Trnovo MAR) - utiekol; abi ňezmeškau̯ vlak, dau̯ oči na rásochi (Mošovce MAR) - nezavrel oči, nespal; dajťe rozum dovedna a potom ropťe! (Mošovce MAR) - poraďte sa: ňedal na dobruo slovo (Rim. Píla RS) - neposlúchol; daj ti len na moje slová! (Brestovany TRN) - poslúchni ma; dám to na tebia (Brodské SKA) - ty to rozhodni; dajme temu som mal ja teraz ośem hektare (Nemešany LVO) - povedzme, napríklad; jak to rozebere, jagžif to po ňem ňigdo nedá dokopi (Skalica) - nezloží to; kopňem ce, že kozlo daš (Studenec LVO) - urobíš kotrmelec; každi ras kampu da (Studenec LVO) - umrie; celí den mu to nedalo pokoja (Brestovany TRN) - stále na to myslel

dať sa dok.
1. csl začať niečo robiť: Dau̯ sa do plaču (Hor. Lehota DK); Dau̯ sa na pijanstvo (Vrútky MAR); Tak sa daľi na úťek (Kľak NB); Dau̯ sa s ňima pit (Brodské SKA); Dal sa bežat (Bošáca TRČ); Same dzifčata zme śe daľi do tancovaňa (Niž. Šebastová PRE)
F. dau̯ sa v nohi (Košťany n. Tur. MAR) - začal utekať; dali sa do sebia jag dvá kohúci (Stráže n. Myj. SEN) - začali sa biť; daľi sa do vlasou (Prievidza) - začali sa biť; daj sa mi, sveťe! (Mošovce MAR), daj ti mi, bože! (Blatnica MAR) - je tam toho; ten meďve_ca dau̯ za ňím (Kľak NB) - začal ho prenasledovať; dal sa bár na čo (Prosné PB) - podujal sa; dalo sa na časi (Bošáca TRČ) - vyčasilo sa
2. csl vyjadruje možnosť niečo robiť (s neurčitkom): Chlapi, tu sa hraď ňedá, ujďiťe! (Detva ZVO); A fše sa dalo aj zarobiť (Mašková LUČ); Aj o strinej bi sa dalo písat (Rudník MYJ); A tvaroch še da fšeľijag zhasnovac (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. aľe ňedá sa ňidž robiťi (V. Lom MK) - výraz rezignácie; to taki človeg, že śe vera da vidzic (Babin Potok SAB) - je obľúbený
3. csl poddať sa, ustúpiť, dovoliť (často v zápore): Ňedajťe sa! (V. Bielice TOP); Dicki sa héj dal a ustúpel (Prosné PB); Šicke do ňeho jag osi, aľe un śe jim ňedal (Dl. Lúka BAR)
4. strsl spojiť sa s niekým, dať sa zverbovať: Dau̯ sa medzi ňich (Detva ZVO); Veď_e to ťieš fuňigant, ľen s tin nak sa dá dokopi! (Hont. Moravce KRU); Sa dau̯ medzi partizánou (Bzenica NB)

dať si i dať sebe dok.
1. csl expr. dožičiť si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): Dajme si! (Lovčice TRN); Daľi ma sebe po pohariku (Dl. Lúka BAR)
2. snažiť sa: Dajťe si záležať! (V. Bielice TOP)

dať dk
1. odovzdať, poskytnúť; darovať: aby nám ráčil poslaci Ducha svatého, v naše sirdca daci (ASL 14. st); czoz muoz kazdy czlowiek dati swey zenie rano (ŽK 1473); ona gey czibulu dala (P. ĽUPČA 1582); list tento dán ma bitty do Bistriczi (BREZNO 1590); owczu darmo mu dal (JASENICA 1704)
L. convertere terga: chrbet dati, utekati ukázať chrbát, utiecť; priores partes alicui tribuere: ňekomu predek dati uprednostniť (KS 1763); d. (úplnú) moc a vládu komu
a. splnomocniť, poveriť niekoho niečím: nam w tom vplnu mocz dali, abychom tak opatrzili (ŽK 1508); detj dali moc a wladu swemu staremv otcu, aby on tu častku ztrzil (SLIAČE 1600)
b. urobiť niekoho plnoprávnym vlastníkom niečoho: wsseczku mocz a vplnu vladu tu gey dal, kteru on prwe mel (BRATISLAVA 1573); gemu vplnu moc w tom statku daly, aby ho w pokogj vžíwal (P. ĽUPČA 1582); d. čo/koho do rúk, k rukám, v ruce komu; d. do moci komu dať k dispozícii: toho (človeka) gim magi dati w ruce (ŽK 1473); aby se gemu ten staczek k rukam dal (JAZERNICA 1554); zeme, luki, dobitek a penize, ktere mu do ruku dam (ZVOLEN 1692); tria bratia daly do moczy Durowy laz (OČOVÁ 1688); ňekoho ňekomu dati do ruk na trestánj (KS 1763);
x. práv d. čo na lichvu, na zisk požičať na úrok: na lichwu dati; ňektery statek na zysk dati, z ňečym zyskowati (KS 1763); d. vývod vysvetliť: aby wywod dal, kdo tu czedulu makulowal ((K. N. MESTO) 1751)
2. adm odovzdať povinnú naturálnu al. peňažnú dávku vrchnosti: po svatodzurskej dani povini sme dati po 6 vajcom (LISKOVÁ 16. st); z owecz magi (poddaní) dati desatek (BUDATÍN 1629); pakli takoweho (ilešného zbožia) nedame, musime dražej Jej Velkomožnosti platiti (PAPRADNO 1673 LP); z Yohaninho wina sa žiadna dežma nedala (BABINÁ 1742)
3. vyplatiť, vydať nej. peniaze: Martin gma dati Doroťie sto zlatich (ŽK 1459); racžte na tu robotu nieczo penezy daty (ŽARNOVICA 1589)
L. pri werbowani dal sem gim na ruku po pol cztwrtu zlatom drobnom (LEŽIACHOV 1741) vyplatil som v hotovosti
F. nedať ani babky, babečky, grajdar nezaplatiť nič: mne dosawad žadny (z menovaných) any gedneg babky nedal ((ANTOL) 1597); ne try grosse, any gedneg babečky nedal (LUBINÁ 1690); (páni) juš dva roky ani grajcar nam nedali (ULICA 1774 LP)
4. čo komu vydať (potvrdenie, svedectvo ap.): wyswedčeny hodnowerne (sme) daly, kterak se mezy namy sprawowal (SÚĽOV 1688)
L. k rozwažowanj takoweg (veci) budete powinowatj bez odkladanj mne chjrom dati (B. ĎARMOTY 1742) oznámiť; tam yako se zadrzal, sprawedliwost gemu dali (H. ŽDAŇA 1602) vystavili úradné svedectvo, potvrdenie; žeby ste w zapyse to raczili daty (NECPALY 1621) písomne potvrdiť; na čzwo sem i list a zawazek ze sebe dala (P. BYSTRICA 1682) dobrovoľne vydala; obligator, czo mi na ti penize ze sobe dal (PODHRADIE 1717)
5. čo za čo dať výmenou: nechczi ya dati diedicztwa sweho weczisteho za newecziste (ŽK 1454)
6. komu čo podať: dag my teg kosy, abi sem sa mal čim pristawit (N. MESTO n. V. 1746); dala hlawu Holoférnesowú služebnici swég (KB 1756)
L. d. ruku na čo súhlasiť s niečím: kazdj my dal na to ruku a prislibilj (NOVÁKY 1569 KL); Marina ruku dala Michalowy do buduciho manželstwa (JELŠAVA 1688) prisľúbila manželstvo
7. práv čo komu odstúpiť, vzdať sa niečoho v prospech niekoho: zeby mistr Jan dal Sstephanowi Gardossowi 60 zlatych a polowiczi hospodarstwie (ŽK 1485); hrabie dal Kaffunkowi prawo swe (BRATISLAVA 1515 SČL)
8. nariadiť, prikázať, uložiť niekomu vykonať niečo: haytmani dali znowu prawo na zamku Likawe mudrymy a opatrnymy lidmi z Rozemberka osaditi (P. ĽUPČA 1543); ja sen dal prawo opatryc memv soltysowy, ktery by kteremv byel co dluzen (CHMEĽOV 1577 E); o tom (svedok) wedet nemuže, že by prawo bol (richtár) gim dal osadit (s. l. 1663); guž sem was w takowich weczach skrz pana uradnika dal napominat (NITRA 1712)
L. práv d. citovať, oboslať, povolať, pozvať, zavolať koho úradne predvolať: Beno Kowacz dal pozwati pred raddu Hadwigu (P. ĽUPČA 1540); dala sem skrze uradnyka tu stranku obeslaty (BUDATÍN 1627); matronu daly sme do domu rychtaře citowat; daly sme pred sebe zawolat gak toho gisteho zabiteho otca, tak take y matku (BRATISLAVA 1681)
9. určiť, stanoviť: rychtarz gma gim dati gedneho muze, kteryzto nese drzewo (ŽK 1473); aby hodnu cenu daly (ŠTÍTNIK 1610)
L. ňekomu, na ňekoho úrad dati (KS 1763) poveriť funkciou niekoho; prawo dalo, ze ten kup ma przed se gity (ŽK 1454) práv súd rozhodol, prisúdil
10. koho do čoho umiestniť, vložiť, posadiť, vsadiť niekam (do väzenia ap.): on chtiel na nie žalowati a pod pranger obidwe dati (P. ĽUPČA 1582); (ženu) sme daly do wezeny (ZVOLEN 1592); rozkazal jich dati do klady (Ľ. ULICA 1633 LP); potom nas dali do temnice (SLATINKA 1785 LP)
11. pridať do niečoho: pomiessag, preced a tak wnitr dag (RT 17. st); potom deg do neho (do cesta) wody kligoweg (RG 18. st)
12. (o bitke) nadeliť, udeliť: prwnykrat nech mu dagu deset lopat aneb palicz (NITRA 1713); ovčiarovi dali 20 palic (PRIBYLINA 1781 LP)
L. gjnaceg bich ga tomu dal (ORAVA 1685/ 1778) vyhrážka; d. políčok, zaucho, prez líce, prez hubu udrieť po tvári: tak mi wtom dala polyčok (S. ĽUPČA 1613); dobre mu pres liczo dal (ŠTIAVNIČKA 164043); (vdova) nechtela to trpet y dala mu prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681); na co mu mlinar zaucho dal (KRUPINA 1735)
13. vydať (nej. ženu): mne za toho (rodičia) dagi, kdo mne bude od otce pitatj (ŠTÍTNIK 1700)
14. komu privoliť k pohlavnému styku: sestricka, dag niekomu, wet ge to dobre (SUČANY 1670); prosil sa fatensky, dagže mi, dussa moga, trosku, obgal gu okolo pasa (KRUPINA 1740)
F. pes by nebral, kdyby suka nedala (TURIEC 1779) príležitosť robí zlodeja
15. na koho/čo dôverovať niekomu, rešpektovať mienku niekoho, niečo: dali smie y dawame moczne na vas (BYTČA 1484 SČL); nedam ja nisst na dedinu (MARTIN 1731); on na reči nic nedal (NECPALY 1743) nedbal
F. na to zaslibeni dvacet panuw dalo čest a pansku vieru, že ho (syna) Turkem nieučini (ZVOLEN 1676 RaT) zaručilo sa, potvrdilo čestným slovom
L. matka na kazdy den mne mnoho zlych reči da (N. MESTO n. V. 1597) vynadá mi, vyhreší ma
16. s inf dovoliť, pripustiť, umožniť vykonať nej. dej; nechať: swe wlastni zbozi schowati da (ŽK 1473); cho date vczyt a zwyczity (PRÍBOVCE 1569 KL)
L. d. komu vôľu, slobodu k čomu, v čom privoliť, súhlasiť: protoz ste mne daly boly slobodu, ze bich (ZAVAR 1530 E); gemu dali sme wuoli ten dom kupiti (P. ĽUPČA 1540); ona wuoli dala k tomu (ŽILINA 1556); dal gim v tom wolu, swym bratom, ktery bi chteli na tu ctwrt giti (SLIAČE 1620); nedam po wulj očam mogim; dam po wuli telu memu (KT 1753) (ne)doprajem
F. w niczem gemu nedayte po wolj (PRÍBOVCE 1569 KL) nedovoľte mu konať podľa vlastnej vôle
L. d. komu vedieť (čo); d. komu znať; d. komu správu, vedomie, vedomosť; d. čo na vedomie, na vedomo komu; d. komu na vedomosť, na vedomie, na známosť, na porozumenie oznámiť: slibil gest gim dati wedieti cztwrth letha naprzed (ŽK 1469); sprawa gest nam dana, že (SKALICA 1552); yak se lidem zadost vczini a wyplati, dame Wassim Milostem znati; czo se dotycze dluhow, to k pamathi chczj na wedomy dathi (ŽILINA 1572); Wassjm Mylostem toto sem chczel na wedomo daty (ZVOLEN 1575); o tom daythe my wedomye (ŠÁŠOV 1578); kdj budu hotowe, prosim, aby mne na wedomost dalj (BREZNO 1599); o tom (víne) W. Welikomoznosti chtel sem take wedomost daty (HOLÍČ 1607); datie my oprawdiwe na znamost, gak se ta wecz stala (BUČANY 1721); dagicz zawčasu na wedomga mistrom (TRSTENÁ 1759); abi zidum dal na porozumeny, ze (SPr 1783); d. česť, chválu, poctivosť, počestnosť, úctivosť komu prejaviť úctu, poctu niekomu: dag pocztiwost synu geho gednorozenemu (BAg 1585); dajme chválu Pánu Bohu (HPS 1752); uctiwost dág dňu poswecenemu (KB 1756); ostatny pocéstnost dati, umrlého sprowoditi (KS 1763); každemu čest swu dag (GP 1782); d. život pre koho, za koho obetovať: pro te bych žiwuot dala (PV 1595- 1608); byli hotowj swůg žiwot za nás dať (MKH 1799); d. miesto čomu, v čom vziať do úvahy: weryme, ze W. Op. tomu mysto date (TOPOĽČANY 1588); žadame, zeby ste raczylj nam w tom misto daty a nam werytj (B. BELÁ 1596); ňekomu méno dati (KS 1763) pomenovať; starssi towarissi možu gemu geho poctiwe towariske meno dat (CA 1781) priznať titul tovariša; kdo nás stwořil a na swet dal (BAg 1585) bibl stvoril; splodil; kdiby ale (strážnik) daleko od swoge warti stal, tak ma oheň dat (VoP 1760) vystreliť na výstrahu; Petr parolu gemu dal, že ho neopustí (SP 1696) záväzne sľúbil; aby mu sswagr geho w zemech, w lukach, w dobytku dal pokoy (P. ĽUPČA 1560) neznepokojoval ho; mne ge wčil nye panom, nech mj da pokog (BELÁ 1664); abi ste tomu mistu, kde ste prvne braly (drevo), pokoy daly (Č. KAMEŇ 1561) nedotýkali sa ho; powedala, dag pokog, myly brachu, pocžuge, wed gesste Katra nespy (V. ČEPČÍN 1659); mitte me: dag my pokog (KS 1763); d. počet z čoho, za čo predložiť vyúčtovanie, zhodnotenie: regstr strany duochodku od sladowny, s kterehossto hospodar dal poczet (ŽILINA 1611); počet magy daty za gegich dusse (ŠV 1675); lide mysl swau dali pod moc wyri (SP 1696) podrobili; dedititius: pod moc dany (AP 1769); loqvi ad voluntatem: podlé wúli mlúwiti, na ruku dati (KS 1763) vysloviť súhlas; d. sa nájsť do čoho, k čomu, ku komu, v čom, aby on susedu wassemv penizi neobstawowal; kdež sem teg duwernosti k wam, ze se w tom nagiti date (HLOHOVEC 1553) adm ustanovíte, dostavíte sa, predstúpite; na tento czass se tam nayty daty niemozem ku Wasych Mylostiem (OSTRIHOM 1594); slibil se Macko daty nagity k prawemu prawu (D. ŠTUBŇA 1595); prosym, ze, Wassa Mylost, račyte se daty nayty dnes do meho domu na malycžky frusstik (SUČANY 1609); injeci scrupulum: starost sem dal na mysel (KS 1763) úzkostlivo som sa staral, mal som škrupule; (ne)dať si rady (v čom, s čím) vedieť, nevedieť si poradiť: sama sobie rady dati nemuoze (ŽILINA 1594); richtar z boženiky rady sobe s chudobou nemužu dat (MEDZIBRODIE 1776 LP); d. znak, znamenie znamením upozorniť: znameni dati (KS 1763); z datym znakem napomenul, aby zrádnému Adrastovi prekaziii utek (PT 1778); d. (za) vinu komu obviniť: teda mne wyny w tem nedayte (SKLABIŇA 1557); abi nam neračily pan grof dat za negaku winu (ZÁVADA 18. st); sami tému tak dáte, gestli vslyssyte dáte za pravdu, uznáte; guž pak dagme, že nekdo sto rokuw žil pripusťme, predpokladajme (MP 1718); gya Wasym Mylostczyam bych na wassyu consciencyu dal, zie stie wie mnie o takowych wieczach zadny rasz niepyssaly (MARKUŠOVCE 1565) zodpovedáte za to, ste za to zodpovedný; Horuath Isstuan dal Wassu Welikomoznost prosit (ORAVA 1604); dwa malicžke reverenter prasentze gesu, ti ma pani Kissilka dat zabit (PREŠOV 1678)
P. atpn testis Bogdan (v Honte 1135 CDSl); Petri filii Daneta (v Nitre 1261);
x. tpn Villa Bokdan (v Above 1299 VSO)

dať sa dk
1. podriadiť sa, podvoliť sa, oddať sa: tak dluho a mnoho o takowe penyze prosyly, dal sem se gym hnuty (ŽILINA 1576) prehovorili ma; gemu se ze wssým dagme (CC 1655); kdyby sa byl na barwyru dal, že by sa byl wihogil (BRATISLAVA 1681); ti se moczno drž w prawe a nedag se po wuoly (KRUPINA 1695) bráň sa; po dluhém obleženj dali se (WU 1750) vzdali sa
L. d. sa (za muž) vydať sa: Agneta se wtom dala za muž (L. TRNOVEC 1573); do roka sa mu dala (KRUPINA 1695); (predvolaný) dal se panv swobodne postawity do Vdicze (P. BYSTRICA 1493 SČL) práv ustanovil sa
2. na čo, do čoho začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho, podobrať sa na niečo: synek mohl na rzemeslo se daty (ŽILINA 1594); do hrozného kwýlený se daly (SK 1697); stara Hromadowa z djewku a ze zacom sa daly do bitky (PAPRADNO 1768)
L. kdi na sedlacztwo se dalj (BÍŇOVCE 18. st) začali sedliačiť; Gregor zase sie na prawo dal (ŽK 1501) práv podal žalobu; d. sa na vojnu, za katonáka, medzi Nemcov nechať sa zverbovať: sem se dobrowolne dal za katonaka (S. ĽUPČA 1705); dal sem sa medzy Nemczou (KRUPINA 1742) cisárskych vojakov; všecko popredá, sám sa na vojnu dá (AD 18. st)
F. d. sa na beh, na nohy utiecť: mohol odporowaty, než dal a wzal se na nohy (CO 17. st); obrátili se a dali se na bech (HI 18. st)

dať si dk dopriať si, dožičiť si: degme sy odpočinek (WU 1750) odpočiňme si; si dagme po woli, aby sme ku postu silnegssi bily (SJ 18. st)