dvor, -a, 6. p. -e m.
1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: školský, gazdovský d., byť na d-e, vojsť do d-a; pren. mesiac má d. kruh okolo seba
● ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; každý pes je na svojom dvore najsmelší (prísl.) doma je každý smelý;
2. sídlo panovníka, veľmoža, pápeža; panovník s kruhom dvoranov a vysokých hodnostárov predstavujúcich vládnu moc: cisársky, kráľovský, pápežský, kniežací, šľachtický, viedenský d.; odpor šľachty proti d-u proti panovníkovi;
3. dvorania, dvoranstvo: kráľ so svojím d-om;
4. v názvoch niektorých úradov: medzinárodný súdny d., kontrolný d.;
5. zastar. hospodárstvo (obyč. väčšie): panský, štátny d.;
dvorový príd. k 1: d-é dvere, vráta;
dvorný1 príd. k 1, 2: d. byt, d. pes, d-é okno, d-é vráta; d. kancelár, d. dodávateľ, d. blázon, d. kapelník, d. radca, d-á dáma, d-á spoločnosť;
dvorský1 príd. k 2: d. radca, d. hodnostár, d. kancelár, d-á kancelária;
dvorček, zried. i dvorík, -a m. zdrob.
dvorský1 p. dvor
dvorský2, -ého m. hist. dvormajster (Vaj.)