geľo geľa pl. N geľovia I geľami m.
geľo geľa pl. N geľovia m. region. ▶ neohrabaný, nedbanlivý al. nemotorný človek (často v nadávkach): to je obyčajný g.; och ty, g. jeden!
geľo, -a, mn. č. -ovia m. nár. nadávka neohrabanému, nemotornému človeku
galo p. geľo
geľo m. (galo) 1. expr. nedbanlivý, lenivý človek: Aňi sa len ogabaď ňevie, takí geľo (Pečenice LVI); Gelo zostaňe len gelo, na toho sa niž ňechiťí (Sebechleby KRU); Taki geľo glupi, ňiš ten staňe, ta uš treba znova ľihac, bo večar (Medzany SAB) 2. expr. zazerajúci, gániaci človek: Ti gäľo, čo giaľiš toľko na mňa? (Prievidza) 3. turč expr. galgan, naničhodník: gäľo (Blatnica MAR); galo (Mošovce MAR)