gusto -a s. hovor.
1. vkus: mať dobré g.; to je podľa môjho g-a
2. pôžitok, chuť, potešenie: s g-om sa dal do jedenia
● proti g-u žiaden dišputát každý má iný vkus
gusto -ta s.
Augustín [-t-] -na pl. N -novia m. ⟨lat.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. August, Gusto -ta pl. N -tovia; zdrob. Gustínko, Gustík -ka pl. N -kovia
Gustáv -va pl. N -vovia m. ⟨švéd.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Gusto -ta pl. N -tovia; zdrob. Gustík, Gustinko, Gustko -ka pl. N -kovia
gusto -ta s. ⟨tal.⟩ hovor. 1. ▶ schopnosť esteticky hodnotiť, vkus, chuť, záľuba: mať dobré g.; vybrať si podľa svojho gusta; Privát znamená uzavretý svet, zariadený podľa vlastného gusta. [A. Hykisch] 2. ▶ príjemný pocit z istého zážitku, pôžitok, potešenie: pustiť sa do jedla s veľkým gustom; robiť niečo s gustom; Pivo nemal rád, ale pri rume debatoval s gustom. [G. Rothmayerová] ◘ parem. proti gustu žiaden dišputát každý človek má iný vkus; o vkuse, chuti sa nemožno s nikým škriepiť
gusto -a s. ‹t› hovor.
1. chuť, vkus, záľuba: vyberte si podľa svojho g-a!
2. potešenie, pôžitok: s g-om si zaplával v ľadovej vode
gusto 1. p. vkus 2. p. chuť 1, pôžitok
chuť 1. jeden zo zmyslov, ktorými sa vníma sladkosť, kyslosť, horkosť a pod.: orgány chuti • hovor. apetít (chuť do jedla): jesť s apetítom • hovor. gusto: s gustom sa dal do jedenia
2. vlastnosť látok vnímaná chuťovým zmyslom: polievka má čudnú chuť • hovor. zastar. šmak: slaný šmak • príchuť (vedľajšia chuť): sladkastá príchuť vína • pachuť (nepríjemná chuť po niečom): pachuť po plesni
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
vkus schopnosť esteticky hodnotiť; súhrn estetických hľadísk istého obdobia, spoločenstva a pod.: žena oblečená s nevšedným vkusom; divadelný vkus minulého storočia • hovor. gusto: mať dobré gusto; to je podľa môjho gusta
p. aj elegancia
gusto, -a, gúst str. hovor. vkus, chuť, záľuba: mať dobré g.; panské g.; robiť podľa svojho gusta (Fel.); robiť niečo s g-om; proti g-u žiaden dišputát prísl. každý má iné záľuby, iný vkus
gusto s. strsl, zsl chuť, záľuba, vkus: Ti máš celkom inakšie gusto ako ja (Hliník n. Hron. NB); Jaké mav ten gusto, kec ci takúto ženu zav?! (Lapáš NIT); maď dobré gusto (Bánovce n. Bebr.); nemad zlé gusto (Lapáš NIT); ňemať plania gusto (Rochovce ROŽ, Ratková REV); mad zlé gusto (Lukáčovce HLO) F. proťi gustu žádní dišputát (Skalica) - každý má svoj vkus a záľuby