hájik p. háj2
háj2, -a m. hora, les malej rozlohy, hôrka, horička, lesík: dubový, brezový, olivový h.; posvätný h. zasvätený nejakému božstvu (obyč. pohanskému); urnový h. cintorín s popolnicami
● fam. choď do h-a choď preč, prestaň;
hájový príd.;
hájny1 príd.: bot. veternica h-a, lipnica h-a názvy rastlín;
hájik, -a m. zdrob.;
hájiček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) hájik; (bez) hájika; (k) hájiku; (vidím) hájik; (ó) hájik!; (o) hájiku; (s) hájikom;
(štyri) hájiky; (bez) hájikov; (k) hájikom; (vidím) hájiky; (ó) hájiky!; (o) hájikoch; (s) hájikmi;