Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Haličanka -ky -niek ž.
Haličan -na pl. N -nia m.
Halič -če ž.
halička -ky -čiek ž. zdrob.
hala haly hál ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ väčšia (obytná) predsieň v byte, obyč. bez priameho denného osvetlenia; ústredná miestnosť vo vile: obývacia h.; trojizbový byt s halou; prepojenie kuchyne s halou; V úzkej hale voňalo škoricou a naftalínom. [D. Kováč]; Dúchlo naňho zatuchnutým povetrím dávno nevetranej haly. [E. B. Štefan]; Cez nezariadenú halu nás dievča viedlo do obývačky. [PdN 1994] 2. ▶ vstupná al. oddychová miestnosť vo väčších verejných budovách, dvorana, vestibul: staničná, nemocničná h.; sedieť v hotelovej hale; Priestranná hala aténskeho letiska poskytuje turistom dostatok možností minúť posledné drachmy. [LT 1998] 3. ▶ priestranná, obyč. jednopodlažná budova so stropom s veľkým rozpätím, slúžiaca na rozličné účely (spoločenské, športové, pracovné, výrobné a pod.): kongresová, estrádna, koncertná h.; športová, tenisová, jazdecká h.; veľké výstavné haly; h. lodenice, tržnice; krytá h. plavárne; výstavba novej viacúčelovej výrobnej haly; pracovať v montážnej hale; postaviť nafukovaciu halu; Prognózy vyšli, beznádejne vypredaná hala videla zápas veľmi dobrej úrovne. [Vč 1981] 4. archit. ▶ viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí: chrámová h.; h. kostola; románsku baziliku prestavali na neskorogotickú halu 5. archit. ▶ antická stĺpová sieň pričlenená k verejným budovám al. obopínajúca námestie: vonkajšia stĺpová h.; druhé poschodie lemuje antická h. ▷ halička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3: Babuľa spí v haličke na diváne. [K. Jarunková]; A hneď sa zlepší aj situácia našich športových klubov, ktoré vlastnia nejakú tú športovú haličku alebo zimný štadiónik. [Sme 2003]
Halič -če ž. hist. 1. ▶ historické územie na severných svahoch a predhoriach Karpát od hornej Visly po horný Prut v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine: osídľovanie územia Haliče; západná H. sa stala v 10. storočí súčasťou Poľského kráľovstva, východná H. pripadla Kyjevskej Rusi 2. ▶ (v r. 1772 – 1918) úradné pomenovanie územia na sever od dnešného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, korunná krajina habsburskej monarchie ▷ Haličan -na pl. N -nia m.; Haličanka -ky -niek ž.
Halič -če ž. obec na strednom Slovensku v Lučenskom okrese severozápadne od Lučenca;
Haličan -na pl. N -nia m.;
Haličanka -ky -niek ž.;
haličský -ká -ké príd.
haličský1 -ká -ké príd. hist. 1. ▶ súvisiaci s Haličou, historickým územím v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine: haličské kniežatstvo; h. kráľ; haličská metropola Ľvov; haličské mestá; haličskí hrnčiari 2. ▶ súvisiaci s Haličou, korunnou krajinou habsburskej monarchie, s Haličanmi: minister pre haličské záležitosti
haličský2 -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s obcou Halič; nachádzajúci sa v Haliči: haličská súkenka najväčšia manufaktúra a prvá továreň na výrobu súkna na Slovensku, založená v druhej polovici 19. stor.; h. zámok renesančno-barokový kaštieľ, prestavaný z pôvodného hradu
Halič, -e ž. územie v juhovýchodnom Poľsku;
Haličan, -a, mn. č. -ia m. obyvateľ Haliče; pochádzajúci z Haliče;
Haličanka, -y, -niek ž.;
haličský príd.