honec -nca m. poháňač statku: h. stád
honec 1. p. poháňač 2. p. nadháňač 1
nadháňač 1. kto nadháňa strelcovi zver • honec
2. p. prisluhovač
poháňač kto niečo poháňa: poháňač stáda • honec • zastar. hajčiar (kto ženie statok)
honec, -nca m.
1. nadháňač zveri na poľovačke;
2. kto ženie statok, hajčiar;
3. zastar. posol: Vystrojil honca s písmami do Budína. (Kal.)
(jeden) honec; (bez) honca; (k) honcovi; (vidím) honca; (ó) honec!; (o) honcovi; (s) honcom;
(traja) honci; (bez) honcov; (k) honcom; (vidím) honcov; (ó) honci!; (o) honcoch; (s) honcami;