Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hrča -e hŕč/hrčí ž.

1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.

2. uzol (v dreve): h-e v doskách

3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e; h. na priadzi uzlík; h. cesta

4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e

5. sumec;

hrčka -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrča ‑e hŕč/hrčí ž.; hrčka ‑y ‑čiek ž.

hrča hrče hŕč/hrčí ž.

hrča1 hrče hŕč/hrčí ž. 1. ▶ navretá opuchlina (obyč. po údere): má hrču na hlave; na čele mu navrela h.; navarila mu repíkový odvar a tým si obkladal hrče a rany
2.guľovitý útvar: h. kamennej soli; hrče na kĺboch ukazovákov a prostredníkov [A. Ferko]; Na ľavej lícnej kosti mu rástla hrča. [P. Glocko]
3. ▶ uzlovitý útvar v dreve: oválna, kruhová h.; na dlážke je veľa hŕč; z dosák vypadávajú hrče; Vojde dnu a dlho sa zahľadí na hrču, čo sa trochu černie v prostriedku stola. [J. Cíger Hronský]
4.niečo sformované, pozahýnané do gule: v matraci sú hrče; zhúžvať papier do hrče
5. expr.viac jednotlivcov pokope, skupina, hlúčik, hŕba: h. detí; Zbíjame sa do hrče, nikomu sa nechce samému utekať. [L. Ťažký]
6. expr. ▶ veľké množstvo niečoho; syn. hŕba, kopa: položil na stôl hrču peňazí; Vymýšľala preňho hrču robôt. [Milan Ferko]
fraz. chlap ako hrča zavalitý, dobre stavaný; mať [horkú] hrču v hrdle cítiť žiaľ
zdrob.hrčka; hrčisko -ka hrčísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: papierové h.; má veľkú h. na nohe


hrča2 hrče hrčí/hŕč ž. ▶ najväčšia sladkovodná dravá ryba v našich vodách, žijúca na bahnitom dne, zool. sumec západný Silurus glanis: uloviť hrču; piecť filé z hrčí

-ča/80243±89 27.98: substantíva ž. N sg. 4340→4652
+25
−71
Levoča/1155 Bytča/1056 Ľupča/682 Rača/633 hrča/425 Mača/0→338
+0
−47
papuča/139 piča/67 guča/65 dača/24→20±2 baganča/12 Kača/0→11
+8
−6
kača/48→11
+14
−11
(7/38)

hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlavehrbolec: navreli mu hrbolce na telehľuzaexpr.: gučagundža

2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážkenár. suk

3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: gučagundža: hrča, guča, gundža papiera, cestahúžva: šatku skrútila do húžvyexpr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek

4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec

5. p. kopa 2


chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vatyhrča: zhúžvať papier do hrčechuchvalec: chuchvalec vlnyklk: klky priadzeexpr.: gučagundžachumeľ: guča snehu, chumeľ vlasovstrapec: strapec srstiodb. trs: trs trávychochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chocholvecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy)expr. žvacheľ: žvacheľ slamyviecha (chumáč slamy): zapáliť viechuroj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôsexpr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


opuchlina miesto na tele, kde sa v dôsledku poruchy metabolizmu hromadí tekutina • opuchopucheľodb. edém: na nohe sa mu objavila veľká opuchlina, veľký opuch, opucheľnapuchlinanabehlinanavrelinazdurenina: nahmatať si napuchlinu, zdureninuhrčahrbolecexpr. gundža (opuchlina obyč. po údere): navrela mu na čele hrča, gundža


roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včielchumáč (hustý roj): chumáč ôsexpr.: chumeľgučahrčahúf: chumeľ, húf komárovexpr.: oblakmračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrča1, -e, hŕč/hrčí ž.

1. hrbolec, navretá opuchlina na ľudskom al. živočíšnom tele: h. na hlave; h. mu navrela, naskočila na čele;

2. tvrdá uzlina v dreve, uzol: h. na doske, h. v dlážke;

3. guľovitá al. guľkovitá vyvýšenina, hrbolček, uzlina, gundža: h. na strome, na povraze, na priadzi;

pren. niečo skrútené, sformované do gule: h. cesta, mäsa (Taj.), h. smoly (Jil.), h-e dymu (Bod.);

4. hŕba, hromada, množstvo niečoho: ovce zbijú sa do hrče (Kuk.); Po zemi živá hrčapes na piesku zvíja sa. (Ráz.);

hrčka, -y, -čiek ž. zdrob.


hrča2, -e, hŕč/hrčí ž. najväčšia ryba v naších vodách, žijúca na bahnitom dne; zool. h. obyčajná (Silurus glavis)

grča p. hrča


hirdža p. hrča


hrča ž. (grča, charča, hirdža)
1. csl navretá opuchlina al. chorobný útvar na tele človeka al. zvieraťa: Má hrču na čele, uďereu̯ sa (Návojovce TOP); Kukni, jakú má čil grču na nohe! (Šurany NZ); Mám ruki samé hrče (Záh. Bystrica BRA); Taka veľka hirdža śe mu zrobila na hlave (Dl. Lúka BAR)
2. tvrdá uzlina v dreve: Hrče v dreve tupeľi vercajge (Pukanec LVI); Keď hrča z doski vipadňe, tag zostaňe ďiera (Lipt. Hrádok LM); Na pňi je modz hŕč (Bošáca TRČ)
3. samorastlá kyjanica s hrčavou hlavicou, ktorá sa používala pri rúbaní dreva, na vrážanie klinov a pod.: hrča (Čierny Balog BRE)
4. nevyvinutá hlávka kapusty: Mali sme peknú kapustu, ale bolo aj pár grčí (Červeník HLO)
5. zhluk, chumeľ niečoho: Virojené čeli nakonedz voladze salli a urobili takú velkú grču (Šípkové PIE);
6. druh ryby s mäsitými výrastkami pri ústach, sumec, zool. Silurus: Hrče zme chitali pri hlbočine (Trakovice HLO); Charča je koľaca (Žalobín VRN)


charča p. hrča

harča p. hrča


hrča [h(a)r-, her-] ž
1. vydutina, navretá opuchlina al. hľuza na ľudskom al. zvieracom tele: opuchlin hrubych a hrč bolest spusobugjcych (RT 17. st); wydel nad sluchou hrcžu krwou zabehhnutu (T. MICHAL 1756); (vol) na hrdle dostane hrče (PL 1787); kteru kdiž fatens mastila, hnedky tegže Zlatničke w žiwote hrču nalezla ((BYTČA) 18. st)
2. guľovitý útvar na strome; uzol v dreve: kdis na stromoch hrče a widutini pomerkujes (PR 18. st)
3. zool sumec obyčajný Silurus glanis: swyezich (rýb) n 12, vdlych no 24 a hercže n 2 ((BYTČA) 1615); kupili gednu hrcsu suchu (KRUPINA 1687); kupila se hrča pre obecnu potrebu (ŽILINA 1700); Silurus glavis: Scheidfisch: hartsa, sum, hrča (KrN 1795); -ka dem k 1: ma hrcžku na prste (KRUPINA 1675); kdis wsseligakych wreduw a hrčiek, genž gsau wnitr w hrdle (RTA 17. st); kdis kwony dostane pod krkom hrcsskj (PR 18. st); k 2: owseni slama nema članečky neb hrčky (PP 1734); k 3: barbullus: hrčka (LD 18. st)
P. atpn Walentha Hrczky (P. ĽUPČA 1552); Georgius Hrczka (V. ROVNÉ 1592 U1)

Hrča Hrča
hrča
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hrča
G (bez) hrče
D (k) hrči
A (vidím) hrču
L (o) hrči
I (s) hrčou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hrče
G (bez) hrčí
G (bez) hŕč
D (k) hrčiam
A (vidím) hrče
L (o) hrčiach
I (s) hrčami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRČA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 61×, celkový počet lokalít: 19, v lokalitách:
JAKUBOVANY, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 17×;
MOŠOVCE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 15×;
LIPTOVSKÝ ONDREJ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 4×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 3×;
GÔTOVANY, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
KONSKÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
MEDVEDZIE (obec TVRDOŠÍN), okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 2×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
RUDLOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
SVÄTÝ KRÍŽ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
PODBREZINY (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
SKLABINSKÝ PODZÁMOK, okr. MARTIN – 1×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
VEĽKÉ TERIAKOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu