kaluž i kaluža, -e, -í ž.
1. špinavá, bahnistá voda, mláka, barina: Dieťa spadlo do kaluže. (Vans.); čerstvé k-e; zmútená kaluž (Gráf); pren. k. zrady (Kuk.) podlá, špinavá zrada; Môj život je sivá, mútna kaluž (Kras.) neradostný, bezútešný;
pren. o nepríjemnej, zlej situácii: My vás máme ťahať z kaluže? (Karv.) Pomoc by ju sotila do väčšej kaluže. (Hor.)
● dostať sa z blata do k-e zo zlého položenia do horšieho;
2. väčšie množstvo rozliatej tekutiny: Zostal ležať v kaluži krvi. (Jégé); k-e po stoloch (Zgur.);
kalúžka, -y, -žok ž. zdrob.