klanica -e -níc ž. bočná podpera na voze al. na vagóne
klanica -ce -níc ž.
klanica -ce -níc ž. ▶ bočná podpera na voze al. na železničnom vagóne: sedel medzi klanicami na doštenáku; Odväzoval liace od klanice a chystal sa na odchod. [A. Plávka]; Vtom sa klanica, pridŕžajúca do výšky naložené kmene, uvoľnila a mohutný bučisko sa navalil a padal dolu. [P. Štrelinger] ▷ klanička -ky -čiek ž. zdrob.
klanica, -e, -níc ž. bočná podpera na voze al. železničnom vagóne;
klanicový príd.: k. vozeň majúci klanice;
klanička, -y, -čiek ž. zdrob.
klajnica p. klanica
klanica i klanic ž. (klajňica) 1. csl obyč. mn. č. bočná podpera bočníc na voze al. saniach: Dve klaňice v opleňe držali na voze ďešťeňice (Hliník n. Hron. NB); Ti ku̯aňice ten násat držá (Kunov SEN); Na pretku voza ból oplen, čo sa pohibuval, mal dve klanice na kraji, držali tí bočnice, gréfi (Biely Kostol TRN); U voźe su štiri klaňice, kolo každoho kolesa jedna a trima boki (Žalobín VRN); klajňica (Dlhé n. Cir. SNI); klaňic (Sirk REV) F. takia mám nohi ani klanice (Šivetice REV) - nevládne, slabé 2. deb. súčasť formy na sudy: klanica (Myjava) 3. doska na otáčanie valca pri pavúzení: S klanicámi sa otáčav valec pri pavúzení (Trakovice HLO); klanička ž. zdrob.: Vos, kerí má drabiňi, musí mať klaňičke na opľeňe (Pukanec LVI); Oplen má na každém boku klaničku (Lukáčovce HLO); Kúpená krava má nesmiérné hrčisko, mosel som_éj klaničku na jarme povoliť (Dol. Súča TRČ); klaničný príd.: klaniční vos (Kmeťovo VRB); klaničná retas (Trakovice HLO)
klanica ž 1. bočná podpera na voze: obrucz na klanjcze (SOBLAHOV 1651); obex: klanica, lewča (NP 17. st); kratka reteska na klanicze (NITRA 1730) 2. závesný trám (zvona): klanicze na zwone (TRENČÍN 1580); ropalum: klanica u zwona (NP 17. st); -ičný príd k 1: retazy klaniczne (V. JACOVCE 1774); -ička dem: klaniczek zeleznich 6 (TRENČÍN 1713) P. atpn Mathauss Klanicze (N. MESTO n. V. 1553)