kochať sa nedok. nachádzať záľubu, potešenie v niečom: k. sa pohľadom na krásy prírody, k. sa v predstavách
kochať sa -chá sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chajúci sa -chanie (sa) nedok.
kochávať sa -va sa -vajú sa -val sa opak.
koch kochu pl. N kochy m. region.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Adamovské Kochanovce -kých -viec ž. pomn.
obec na západnom Slovensku v Trenčianskom okrese juhozápadne od Trenčína;
Adamovskokochanovčan, Kochanovčan -na pl. N -nia m.;
Adamovskokochanovčanka, Kochanovčanka -ky -niek ž.;
adamovskokochanovský, kochanovský -ká -ké príd.
Kochanovce -viec ž. pomn.
1. obec na východnom Slovensku v Bardejovskom okrese juhovýchodne od Bardejova
2. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese severovýchodne od Humenného
3. časť obce Adamovské Kochanovce;
Kochanovčan -na pl. N -nia m.;
Kochanovčanka -ky -niek ž.;
kochanovský -ká -ké príd.
koch kochu pl. N kochy m. ⟨nem.⟩ region. ▶ zariadenie na odvádzanie dymu, (otvorený) komín, dymník: murovaný k.; pec s kochom; dymiace kochy; v kochu visela slanina
kocher -a m. ‹VM› lek. slang. klieštiky na zastavenie menšieho krvácania a na zachytenie tkaniva (podľa švajč. chirurga E. Th. Kochera)
kochia -ie ž. ‹VM› bot. bylina al. kríček rodu Kochia, pravidelného, vajcovito pyramídového tvaru s nezreteľnými kvetmi, plano rastúci (podľa nem. botanika W. D. J. Kocha)
kochlea -y ž. ‹l› anat. časť bludiska skalnej kosti v tvare ulity slimáka, slimák
kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sa • popásať sa • fraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mesta • fraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť sa • vychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstva • kniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)
koch1 p. komín
koch2 p. nákyp
komín murovaná štíhla konštrukcia na odvádzanie dymu al. spalín: továrenský komín • tech. dymník • kraj. koch
nákyp ľahké, kypré upečené jedlo: ryžový nákyp • zastar.: koch • výbeh (Vansová)
kochať sa, -á, -ajú nedok. (čím, v čom, v kom) mať záľubu, potešenie v niečom, vychutnávať krásu niečoho: k. sa v kráse niekoho al. niečoho; k. sa v spomienkach; k. sa pohľadom na krásu prírody; k. sa pôvabom jari; k. sa myšlienkou na odmenu;
opak. kochávať sa, -a, -ajú;
dok. pokochať sa
koch1, -u m. ľud. zastar. otvorený komín: Dym velikánskym kochom uniká do vzduchu. (Vans.); k-y vymetať (Kuk.); tma ani v k-u (Švant.)
koch2, -u m. ľud. zastar. nákyp: ryžový, orechový k.; zemiakový k. (Ráz., Kuk., Tim., Šolt.)
kochať sa nedok. mať záľubu, potešenie v niečom: Kochá sa v ďeťoch (Bodorová MAR); Van sa len f penezoch kochá (Rochovce ROŽ); Jak sa kochá cudzom majetku! (Lukáčovce HLO)
kochel m. záh črepník na kvety, kvetináč: Teraz mám péra f kochli (Záh. Bystrica BRA); Starenka piestujú f kochli rajščákovú pu̯antu (Kúty SKA)
kocher m. varič: Zohrivala mu mľičko na kocheru (Ratvaj SAB); Postav na kocher a uvar teju! (Štefanovce SAB)
kochla p. chochol
kochový1 p. koch1
kochový2 p. koch2
koch1 m. 1. strsl zastar. otvorený komín: Pot kochom sa varilo a potom sa oheň poťískau̯ zďáľej (Detva ZVO); Maľi kuchiňu starosveckú, čo mala na prosrietku koch a ohňišťe (Blatnica MAR); Keť prišli za ňevestu, ešťe mali koch kuchiňi (Návojovce TOP) 2. zastar. komín všeobecne: Kaďí sa ťi s kochu (Kociha RS); Sadze sa nám f kochu chiťiľi (Košťany n. Tur. MAR); F kochu śe ludzi slaňina (Studenec LVO) F. zamazaní ako koch (Rim. Píla RS) - veľmi špinavý; kríž do kocha napísať (Rim. Píla RS) - začudovať sa nad niečím, čo sa dávno nestalo 3. miesto v kováčskej dielni, kde sa zohrieva železo, ohnisko: koch (Priekopa MAR, Podhájska VRB, V. Šariš PRE); kochový1 príd.: kochová rúra (Sirk REV)
koch2 m. (kóch, kuch) 1. druh jedla a. nákyp: Ňeská maľi na obed rezancoví koch (Mošovce MAR); Keď zme do uvareniho grísu zamiešaľi vajcia a upiekľi to, maľi zme dobrí grísoví koch (Pukanec LVI); jabĺčkoví koch (Prievidza) b. koláč upečený v okrúhlej forme, bábovka: koch (V. Straciny LUČ); kuch (Koš. Hámre KOŠ) 2. forma na pečenie bábovky: koch (V. Straciny LUČ, Hranovnica POP); kochový2 príd. k 2: kochová forma (V. Straciny MK)
kuch p. koch
kochanie [-ie, -í] s potešenie, milovanie: ty gsy meg mysli kochaňy (CC 1655); spanie, žebracké kochanie (SiN 1678); wjce ljbiti se bude vtrpný žiwot nežli wsseliké zemské kochánj (KO 1782); z mylau ženu má se objrati w kochánj (HI 18. st); -íčko dem expr: delectatiuncula: kochánjčko, libost (PD 18. st)
kochánok [-ek] m milý, milovaný, obľúbený človek: delectator: kochanek (PD 18. st); -ka ž milá, obľúbená žena: delectatrix: kochánka (PD 18. st)
kochár m kominár: koharowj od kohow wymetanya (RADVAŇ 1608)
kochať ndk koho 1. mať rád, milovať, ľúbiť: (poddaní pánov) poctivie maji kochati (ORAVA 1626 U2); sladké hodowanij, sladké společné kochanij (SK 1697); gak milostiwe te, sinu, kochám (PT 1778) 2. tíšiť, uspokojovať, chlácholiť: (postihnutého) kochali czeli den, aby sa swim panom nezalowal (LIPTOV 1676); Krystus nas co matka na prsych swych kocha a pestuge (SP 1696); k. sa v čom mať záľubu, potešenie: (never) w tom aby Bůh se kochal, když krew se wyléwá (KrG 1704); v zlosztzi se nyekochajme (HPS 1752); mnozi s telesnu lasku zapleteny spolu se schazagu, w necistote telesneg se kochagu (MiK 18. st); -ávať sa frekv: w wine sa kocháwala (VP 1764) P. tpn Kohan Kochanovce (v Šariši 1384 VSO)
kochlatý príd chocholatý: dwa kochlate cžepcze nemeczke (KRUPINA 1691) P. atpn Wawro Kochlatz (SUCHÁ n. P. 1543 U1)
kochniar m kominár: dalj sme kohniaru, kedi koche cjstil po meste fl 1 (KRUPINA 1710)
kocholka ž zool vták pipíška chocholatá Galerida cristata: trpelka (:kocholka:) neb pipiška chochol wizdwihuge (KoA 17. st)
koch1 m nem otvorený komín: kohy wimetal (RADVAŇ 1608); posadzegjcy se do kochu sadze (KoB 1666); kominaru, co koch wycystil, d 24 (KRUPINA 1684); koch aneb komjn (LIPTOV 1738); (hiciar) železo pod kochem w ohni zhrjwage (LZ 1775); (mäso) do kochu zawes (PL 1787); za ssmiknu s kochom zlozil Georgius Zsiska tricet čtiri rysské zlate (HYBE 1791) F. z wody gako z kochu dym se walil (P. ĽUPČA 1731) veľmi silno
koch2 m nem druh jedla, nákyp: gako koch robga (KuK 18. st)