koleno1, -a, -lien str.
1. ohyb nohy, kĺb spájajúci stehno a lýtko: ohnúť nohu v k-e; pokrčiť, vystrieť k-á; pohupkávať sa v k-ách; rozbiť si k.; vhupol do snehu vyše kolien; kľaknúť (si) na k-á; vziať dieťa na k-á; k-á sa mi podlomili od ľaku, od hrôzy som klesol; trasú sa mu k-á od veľkého strachu; má bradu po k-á dlhú; nosí šaty nad k-á krátke; blata bolo po k-á veľa
● padnúť, hodiť sa, vrhnúť sa pred niekým na k-á a) klaňať sa niekomu, b) úpenlivo prosiť niekoho; prosil ho na k-ách úpenlivo; prinútiť, zraziť niekoho na k-á pokoriť, poraziť, premôcť; ohýbať h-á pred niekým uznávať zvrchovanosť, nadvládu niekoho; hovor. nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu (napr. významom, učenosťou ap.); na staré k-á v starobe; nohy si zodrať po k-á (napr. chodením, hľadaním) veľa chodiť za niečím, dlho hľadať niečo ap.; prehnúť niekoho cez k. (obyč. o deťoch) nabiť; má hlavu ako k. holú, lysú;
2. časť odevu priliehajúca na kolená: k-á na nohaviciach, na pančuchách; zodrať, roztrhať k-á; nosiť zaplátané k-á;
3. ohyb, zakrivená časť potrubia, rúry, trubice ap.: k. rúry; k. rieky zákruta;
kolenný príd. k 1: k. kĺb zhyb na kolene nohy;
kolenový príd. k 3: k-é koľajnice ohnuté, zakrivené;
kolienko, -a, -nok str.
1. zdrob. malé koleno;
2. bot. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv, z ktorého vyrastajú výhonky: zárodočné, odnožovacie k.;
3. kuch. kus zvieracej nohy s kolenom: bravčové k-a, varené, údené k.
koleno2, -a str. arch. pokolenie, generácia: Prisahal pomstiť službu iných bohov až do štvrtého kolena. (Kuzm.) Do desiateho kolena všetko bolo haviarske. (Hor.); hovor. žart. sesternica v dvadsiatom kolene (Tim.) veľmi vzdialená príbuzná