kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
(jeden) kováč; (bez) kováča; (ku) kováčovi; (vidím) kováča; (ó) kováč!; (o) kováčovi; (s) kováčom;
(dvaja) kováči; (bez) kováčov; (ku) kováčom; (vidím) kováčov; (ó) kováči!; (o) kováčoch; (s) kováčmi;
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich