kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
kováčik2, -a, mn. č. -y m. škodlivý poľný hmyz; zool. k. obilný (Agriotes lineatus)