kráľ, -a m.
1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára
● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;
2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;
pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);
3. v šachovej hre hlavná figúrka;
4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;
králik1, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.