Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj subst priezviská

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;

krajčírka -y -rok ž.;

krajčírsky príd.: k-a dielňa;

krajčírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. krajčírsky odbor

2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

krajčír ‑a m.; krajčírka ‑y ‑rok ž.; krajčírsky; krajčírstvo ‑a ‑tiev s.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

krajčírik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.

krajčírina -ny ž.

krajčírka -ky -rok ž.

krajčíročka -ky -čiek ž. zdrob.

krajčír -ra pl. N -ri m.

krajčírsky -ka -ke príd.

krajčírstvo -va -tiev s.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

krajčírina -ny ž. hovor. zried. ▶ krajčírske remeslo: živila ho k.

krajčír -ra pl. N -ri m. ▶ kto zhotovuje odevy zošívaním účelne nastrihaných kusov tkanín: zákazkový k.; dať si ušiť kabát u krajčíra ▷ krajčírik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.: chudobný k.; krajčírka -ky -rok ž.: zručná, šikovná k.; vyučiť sa za krajčírku; ísť na skúšku šiat ku krajčírke; Užívať život, to znamená mať dosť peňazí na krajčírku a na holiča, kúpiť si, čo sa ti zachce, a chodiť na flámy. [V. Mináč]

krajčírsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s krajčírom, s krajčírstvom; používaný krajčírom pri šití odevov: krajčírska dielňa; luxusný pánsky k. salón; ponuka krajčírskych služieb; absolvovať k. kurz; k. meter pomôcka krajčíra z pevného ohybného materiálu dlhá 150 cm; krajčírska krieda štvorcová doštička s ostrými hranami vylisovaná z mastencového prášku na kreslenie po tkanine; krajčírske nožnice na ručné strihanie s jedným menším okom na palec a druhým väčším okom na zvyšné prsty; Mikuláš zaúčal do tajov krajčírskej práce aj dvoch synov, Jozefa a Michala. [P. Andruška]

krajčírstvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ odbor zaoberajúci sa šitím odevov, krajčírsky odbor, krajčírske remeslo; činnosť, zamestnanie krajčíra, krajčírky: absolvovať odbor k.; vyučiť sa krajčírstvu; dala prednosť krajčírstvu pred horšou prácou; Odvážne sa púšťa aj do vrcholného krajčírstva haute-couture. [VNK 2001]
2. ▶ miesto, kde sa zhotovujú odevy šitím, krajčírsky salón, krajčírska dielňa: dámske, pánske k.; zákazkové k.; exkluzívne k.; majiteľka krajčírstva; otvoriť si k.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-ír/31707±27 2.64: substantíva m. živ. N sg. 24261→24300

−11

Vladimír/12691→12705

−3

Ľubomír/6120→6131

−3

Slavomír/1295 Jaromír/776 Kažimír/596 Mojmír/566 krajčír/467 Ír/440 upír/306 Kazimír/299 kacír/133 vezír/114 Radomír/109 (8/363)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

krajčírka odborníčka na zhotovovanie odevov • zastar. ševkyňa (Timrava) • šička (žena, ktorá šije, zošíva, obyč. v sériovej výrobe)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

krajčír, -a m. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;

krajčírka, -y, -rok ž.: umelecká k.;

krajčírsky príd.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;

krajčírstvo, -a str. krajčírske remeslo; krajčírsky podnik

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

krajčíriť i krajčírovať nedok. miest. csl. vykonávať krajčírske remeslo: Tí boľi zase v zaďňej izbe, tam šustruvaľi, tam krajčiruvaľi (Ležiachov MAR); Dluhe roki krajčiril a zato ňeplani krajčir bul (Prešov)

krajčír m. (krajčier, kräjčír) strsl, zsl, čiast. vsl (nov.) remeselník šijúci odev: Bou̯ takí poslapší, tag ho daľi za krajčíra (Ležiachov MAR); Do golieró dávali krajčíri sršč s konskich chvastó (Brusník REV); Tak son rada, že ten moj starí je ten krajčiér (Rudník MYJ); Ten človeg ňeplani krajčir bul (Prešov); Viučel še za krajčira, aľe še rozumel do šickej roboti (Rozhanovce KOŠ)
F. ot surovej kapusti sedla̋g ozdraveu̯, krajčír umreu̯ (Jasenová DK) - čo jednému osoží, druhému môže škodiť; krajčírka ž.: Manka si dali ušit šati krajčírke (Ružindol TRN); Moja dzievka sa učí za krajčírku (V. Rovné BYT); krajčírsky príd.: krajčírski meter (Ležiachov MAR); krajčírské nožnice (Myjava); krajčírskí pomocník (Kameňany REV)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

krajčír [-aj-, -ej-; -ír, -ier, -ér] m
1. kto šije odevy al. ich časti: kraycyry nemagy robotu wyce pryyatj než kolko mohu wyrobit (ŠŠ 1610); od ssitia krayčzierowy kolko se dalo, nemuže wediety (KLÁŠTOR p. Z. 1673); prissel kregčer do mesta (CA 1675); limbolarius: kragčjr premowny, ktery prem obssywa (KS 1763)
2. zool cudzokrajný vták z rodu trasochvost Motacilla: Sartoria: kreyčjr (KrN 1795)
P. atpn Paulus Kraichir (v Z. Bystrici 1592 U1); Laurentius Kraichir (v Gajaroch 1592 U1); -ka ž k 1: sartix: kragčjrka; plumaria: sswáčka, kragčjrka (KS 1763); -sky príd: czechmistra krayczirskeho (ŽILINA 1558); nad krayczyersku yzbu (TRENČÍN 1652); -stvo [-í] s krajčírske remeslo: každé remeslo, kragčírstwj (BN 1790)

krajčírovať ndk vykonávať krajčírske remeslo: kragčiruwaťi ani zákon ani kaballa ňezakazuge (BR 1785)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Kragčír

Kragčíreňí

kragčíriť

Kragčírka

kragčírow

Kragčírowáňí

kragčírowat