krchňavý 1. p. zmrzačený 2. p. nešikovný 1
nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný • nemotorný • nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovania • neuhladený • expr.: neohrabaný • hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známosti • expr.: kľavý • kyptavý • kurtavý • krchňavý • grambľavý • galbavý • nár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievka • hovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavý • neohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prsty • nesúci • expr.: netrebný • nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselník • nepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človek • ťažkopádny • pomalý • expr.: šuchtavý • ťarbavý • ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavač • hovor. pejor.: babrácky • fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravár • pren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlap • pren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavý • pren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)
2. p. neprimeraný 1
zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovaný • deformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telo • dokaličený • skaličený • znetvorený • dochrámaný • dodrúzganý • dorantaný • ožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčený • zohyzdený • zohavený • ohyzdný • ohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenín • kyptavý • okyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené ruky • expr.: spotvorený • kurtavý • krchňavý • doriadený • dorichtovaný • dokatovaný • dokľavený
krchňavý príd. nár. pejor. používajúci ľavú ruku viac ako pravú, chybný na ruku, kyptavý: k. človek;
krchňavosť, -ti ž.
krchňavý príd. 1. kto uprednostňuje ľavú ruku, ľavoruký: Ňevravím, že krchňaví je babroš?! (Čičmany ŽIL); Mi máme v našom drustve dvúch krchňavích (Lazany PDZ); krchňaví človek (Bošáca TRČ) 2. expr. nešikovný, nemotorný F. ten má obidve ruki krchnavé (Hrušové NMV) - nevie poriadne nič urobiť, je veľmi nešikovný 3. jtrenč majúci ochrnutú ruku al. nohu: On má dvoch sinóv, ale jeden je krchňaví (Chocholná TRČ)
krchňavý príd používajúci pri práci ľavú ruku namiesto pravej, ľavoruký: obojetnik (:obauručnj:) pred krchakem (:krchnawjm:) mnoho ma (KoA 17. st) P. atpn Johannes Krchniawy (vo Veselom 1522 U1)