mútny príd. kalný, zakalený: m. potok; m-e oči
● → loviť v m-om, v m-ych vodách;
mútne prísl.
mútne 2. st. -nejšie prísl.
Mútne -neho s. obec na severnom Slovensku v Námestovskom okrese severozápadne od Námestova;
Mútňan -na pl. N -nia m.;
Mútňanka -ky -niek ž.;
mútňanský -ká -ké príd.
mútne prísl. ▶ charakteristicky pre niečo, čo je mútne, zanesené kalom al. múľom al. čo stratí čírosť, priezračnosť; syn. kalne, zakalene: bylinkový čaj po čase vyzerá m.
mútny príd.
1. obsahujúci kal, kalný (o tekutine): m-a voda, rieka, m-a polievka, m. príval
● m-e vody skorumpované, nezdravé, chaotické pomery; loviť v m-ej vode, v m-ych vodách využívať vo svoj prospech nezdravé, chaotické pomery;
2. nejasný, zakalený: m-e oči; m-e povetrie (Jes-á);
mútne prísl.;
mútnosť, -ti ž.