marman, marmanec i marmanček m. (marvaňec) názvy viacerých podobajúcich sa liečivých rastlín so žltým terčom a bielymi jazykovitými kvetmi, a to bot. a. rimbaba obyčajná (Pyrethrum parthenium): Na našej roľi kvitlo hodňe marmanu (Turzovka ČAD); marman (Kolárovice BYT); marmančok (Suché Brezovo MK) b. rumanček kamilkový (Matricaria recutita): marmančok (V. Lom MK); marmaňec (Hor. Strháre MK); marvaňec (Hor. Príbelce MK)
marmaň m. zried. guľka na hranie: Ďeťi sa zabávajú z marmaňí (Jelenec BB)
marvanec p. marman
marman, marmanový p. mramor
mramor, marmor [-or, -ar] m gr/lat, marman tal kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb používaný najmä v staviteľstve a sochárstve: na marman kameni zoťali jej (krčmárke) hlavu (RL 16. st); marmor: mramor (VT 1648); wezmy tye feces, utlučž a polož ge na hladky marmor (OCh 17. st); leucostictos: mramor čerweny; chernites: bjly mramor; basaltes: mramor zeleznég bárwi; porphyreticum marmor: mramor čerweny et na bjlo kropeny; marmoratus: z mramorem dláženy (KS 1763); chrám wistaweny gest z mramoru (PT 1778); Chilminar tež grunty staweny slawneho z marmore (KCS 18. st) F. phengites: kameň twrdy gakó mramor (KS 1763) mimoriadne pevný; wiceg omameni ge od blazna ten čk., ktereho tito wecy neprestrasugu, horssi od pohana, ktery na ten stud nebiwa pohnuty, zatwrdlegssy od mramoru, nebiwa-lj obmekčeny (MiK 18. st) bezohľadný, bezcitný; -ový, marmarský príd vyrobený z mramoru, súvisiaci s mramorom: mramorowy stuol pansky no 1 (s. l. 1619); stuol marmanowy wykladanj (s. l. 1637); stlupi mramorowé (MP 1718); geden kamen marmorowy ((NITRA) 1737); skala wssem w marmarskem kunssťe zbehljm dobre znama gest (PT 1796); x. pren hryssnicy se muča, trapa, w ohni hora a plaču tak, že čo by bolo srdce mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy (MiK 18. st) bezcitné, chladné