more i moro s. (morio) 1. csl mohutná masa slanej vody vypĺňajúca preliačeniny v zemskom povrchu: Šífa sa potopila do mora (Rochovce ROŽ); Nále jak sa stau̯o, tak sa stau̯o, sedli na more a cestovali (Záh. Bystrica BRA); No a rano, jag uš še rozvidňilo, už me buľi na moriu (Brezina TRB) F. široki jag moro (Markušovce SNV) - veľmi široký, rozsiahly; lét vodu do mora (Kuchyňa MAL) - robiť niečo zbytočne; do mora ňenačim vodu ľévaťi (Málinec LUČ) - netreba pridávať tam, kde je už veľa 2. expr. má význam neurč. čísl., veľké množstvo, veľa: Aj tam bolo more sveta (Ležiachov MAR); morio huskoch (Stanča TRB)
moro p. more